Honba za filipínskym vojnovým pokladom
15.8.2016 00:19:23 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 5257x
Mnohí ľudia veria, že niekde na Filipínach je pochované obrovské množstvo zlata – hovorí sa, že japonskí vojaci využívali Filipíny na uschovávanie pokladov, ulúpených územiam, ktoré počas 2. svetovej vojny okupovali. Tieto poklady mali zostať po konci vojny pochované vo viacerých rôznych skrýšach.
Do dnešného dňa poškodzujú nelegálni lovci pokladov dôležité archeologické lokality Filipín a o konšpiračné teórie ohľadom japonského zlata nie je vôbec núdza – objavili sa tvrdenia, že sami vrcholní politici sa dostali k týmto pokladom a daný objav sa stal ich dobre stráženým tajomstvom.
Piers Kelly z Ústavu Maxa Plancka si však myslí, že slávny poklad z 2. svetovej vojny pravdepodobne nikdy neexistoval. Podľa neho sú príbehy o ňom len folklórom, ktorý má na Filipínach dlhú tradíciu a ktorý je omnoho starší, než 2. svetová vojna samotná.
Kelly uviedol, že už v 19. storočí sa na Filipínach vyprávali príbehy o skrytých cennostiach, akými sú zlato, kostolné zvony, strieborné mince, či cenný riad a príbor. Analýza variácií týchto príbehov ukázala, že ich popularita výrazne narastala počas období vojen a iných kríz – prísľub nájdenia veľkého bohatstva pomáhal morálke miestnych ľudí. Spomínané legendy tiež ponúkali optimistickejší pohľad na veľkú majetkovú nerovnosť – keď mal človek veľmi bohatého suseda, bolo príjemnejšie predstavovať si, že tento sused objavil poklad, než naplno konfrontovať deprimujúce ekonomické nespravodlivosti.
V dnešnej dobe globalizácie slúžia príbehy o stratenom poklade na Filipínach aj na „riešenie“ komplexu kultúrnej menejcennosti tým, že pomáhajú Filipíncom v obnove ich národnej hrdosti. Bájne zlato má predstavovať potenciálny budúci zlatý vek, v ktorom Filipínci prekonajú svoju koloniálnu minulosť a ich krajina znova nadobudne dávno stratený vplyv.