Za spomalenie Golfského prúdu môžu zmeny na južnej pologuli
8.10.2016 17:30:55 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 3023x
Oceánska cirkulácia, ktorá dáva Anglicku jeho miernu klímu, sa podľa všetkého spomaľuje. Nejde o zmenu, ktorá by sa dala porovnávať so sci-fi filmom Deň po zajtrajšku, no napriek tomu ovplyvňuje klimatické podmienky východu Severnej Ameriky a západnej Európy.
Tento trend však nie je spôsobovaný topením arktického morského ľadu, ani hromadením sladkej vody v okolí Severného pólu. Príčinou daných zmien sú, podľa vedcov z Washingtonskej univerzity, premeny na južnom konci našej planéty. Kathryn Kelly z Washingtonskej univerzity podotkla, že (na rozdiel od spomínaného filmu) spomaľovanie Golfského prúdu prebieha postupne a systematicky.
Kellyovej štúdia preskúmala údaje satelitov aj oceánskych senzorov v blízkosti Miami, ktoré vyše 10 rokov mapovali miestnu cirkuláciu. Jej výsledky jednoznačne preukázali, že od roku 2004 sa prúd spomaľoval (čo ukázali už dávnejšie štúdie, ktoré však trpeli nedostatkom údajov). Analýza pozorovaní z hry vylúčila doterajšieho hlavného podozrivého – rozsiahle topenie a znižovanie slanosti severného Atlantiku, ktoré malo Golfský prúd brzdiť tým, že by rušilo klesanie vody (za normálnych podmienok sa totiž teplá voda presúva smerom na sever blízko hladiny a studená voda prúdi smerom na juh vo veľkých hĺbkach).
Kelly povedala, že pozorovaný desaťročný úpadok zdanlivo nemá so slanosťou oceánu nič spoločné – pozorovaný bol totiž opak toho, čo dávnejšie scenáre predpovedali – napriek intenzívnemu topeniu ľadu sa slanosť vody Arktídy zvyšuje, čím sa zvyšuje aj jej hustota (dôvodom je menej zrážkovej činnosti). Pátranie po vinníkovi Kelly nakoniec priviedlo k prekvapujúcemu prepojeniu s prúdom okolo južného pobrežia Afriky, nazývaného Agulhaský prúd. Agulhaský prúd prenáša teplú vodu z Indického oceánu pozdĺž juhoafrického pobrežia smerom do Atlantického oceánu, no akonáhle sa dostane na pokraj Atlantiku, prudko sa obráti smerom k nekľudnému cirkumpolárnemu prúdu ďalekého juhu. Teplá voda, ktorá sa spod Afriky dostane napriek všetkému do Atlantického oceánu, sa zvykne nazývať Agulhaský únik. Kelly zistila, že množstvo vody, ktorá unikne do Atlantiku, sa mení s množstvom tepla, ktoré Agulhaský prúd so sebou nesie.
Kelly uviedla, že napriek zjavnému prepojeniu medzi týmito dvoma prúdmi sa nedá povedať, že by jeden prúd „vytvoril“ ten druhý. Najpravdepodobnejším scenárom sa zdá byť možnosť, že to, čo zmenilo Agulhaský prúd, zmenilo celý systém oceánskej cirkulácie. Kelly si myslí, že obidva prúdy sú v súčasnosti ovplyvňované atmosférickými zmenami.
Objav, že tieto zmeny nie sú spôsobované slanosťou Atlantiku, ale zrejme vetrom v Južnom oceáne vedcom pomáha pochopiť klimatické podmienky severnej Európy a východu Spojených Štátov, ako aj porozumieť spôsobu, akým oceány prenášajú tropické teplo smerom k studeným pólom planéty.
Profesorka LuAnne Thompson z Washingtonskej univerzity podotkla, že ich nová štúdia opäť priniesla do hry význam atmosféry v ovplyvňovaní klimatických podmienok vo vysokých zemepisných šírkach a vyvrátila domnienku, že za klímu týchto oblastí sú zodpovedné výlučne oceány.
Napriek tomu, že spomalenie Golfského prúdu a iných miestnych prúdov zníži prísun teplej vody na východ Severnej Ameriky a západ Európy, všetky spôsobené účinky by mali byť prekonané globálnym otepľovaním. Kelly dodala, že žiaden „zamrznutý New York“ nám nehrozí – zníženie prísunu teplej vody z trópov spomalí, v porovnaní so zvyškom oceánu, jeho postupné otepľovanie, ale ochladzovania sa báť nemusíme.