Pod povrchom Dione sa skrýva oceán
10.10.2016 00:08:59 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 3749x
Nové údaje misie Cassini ukázali, že hlboko vo vnútri Saturnovho mesiaca Dione je ukrytý celý oceán. Dione sa tak pridal k Titánu a Enceladu, ďalším dvom Saturnovým mesiacom, o ktorých sa už dávnejšie zistilo, že tiež skrývajú pod svojou ľadovou kôrou takýto oceán. Vedci z Belgického kráľovského observatória odhalili, že gravitačné údaje, získané nedávnymi preletmi sondy Cassini, sa dajú vysvetliť jedine teóriou, tvrdiacou, že kôra Dione je nadnášaná oceánom, nachádzajúcim sa v hĺbke 100 kilometrov. Hĺbka tohto oceánu by mala dosahovať desiatky kilometrov, pod ktorými sa nachádza mohutné kamenné jadro. Vnútri sa Dione veľmi podobá svojmu menšiemu, no slávnejšiemu susedovi Enceladu, ktorého južné polárne pásmo je posiate obrovskými gejzírmi, vystrekujúcimi vodnú paru do voľného kozmu. Dione sa zdá nateraz pokojný, no jeho zjazvený povrch ponúka svedectvo turbulentnej minulosti.
Tím Mikaela Beutheho z Belgického kráľovského observatória namodeloval ľadové schránky Enceladu, aj Dione ako globálne ľadovce, potopené vo vode, pričom každá ľadová hora, vytŕčajúca z nich, je pod vodou udržiavaná obrovskou ľadovou hrudou, vznášajúcou sa v hlboko ukrytej vodnej vrstve. Vedci už podobné modely vyvíjali aj v minulosti, avšak tie predpovedali Enceladu veľmi hrubú kôru a Dione by, podľa nich, vôbec ani žiaden oceán mať nemal. Beuthe uviedol, že vedci zastávali názor, že ľadová kôra znesie len minimum rozťahovania, alebo stláčania, potrebného na uchovanie si čŕt svojho povrchového terénu. Viac napätia by kôru rozlámalo.
Nová štúdia však ukázala, že oceán Enceladu je k povrchu podstatne bližšie, než sa predpokladalo (a to najmä pri južnom póle, posiatom gejzírmi, kde má kôra hrúbku len niekoľkých kilometrov). Tieto zistenia sú konzistentné s minuloročným objavom Cassini, ktorá odhalila výrazné oscilácie Enceladu počas jeho obehu okolo Saturnu (nazývané librácia). Ak by bola kôra Enceladu hrubšia, jeho librácia by bola podstatne menšia. Čo sa týka Dione, nová štúdia zistila, že aj medzi jeho jadrom a kôrou sa nachádza hlboký oceán. Antony Trinh z Belgického kráľovského observatória uviedol, že, rovnako ako pri Encelade, aj pri Dione môžeme pozorovať libráciu, avšak tá je pod detekčným limitom Cassini. Novšia sonda, ktorá si obzrie Saturn a jeho mesiace, by ale ich predpovede mohla otestovať.
Oceán Dione si pravdepodobne pamätá celé dejiny tohto mesiaca a mirkobiálnemu životu by teda mal ponúkať dlhodobo obývateľnú zónu. Attilio Rivoldini z Belgického kráľovského observatória povedal, že kontakt medzi oceánom a kamenným jadrom je nevyhnutnosťou, keďže interakcie medzi kameňom a vodou vytvárajú veľmi dôležité živiny a zdroje energie, bez ktorých by sa život nezaobišiel. Oceán Dione je zrejme príliš hlboko na to, aby sa k nemu dalo len tak ľahko dostať, avšak oceány Enceladu a Jupiterovej Európy nikdy neboli skúpe na vystreľovanie vody do vesmíru – vody ľahko zozbierateľnej okolo letiacimi sondami.
Klub „vodných svetov“ (ľadových mesiacov, či planét s podpovrchovými oceánmi) každou novou misiou na okraj našej slnečnej sústavy rastie. Tri takéto vodné svety obiehajú okolo Jupiteru, tri okolo Saturnu a nedávne pozorovania sondy New Horizons naznačujú, že k nim možno môžeme pridať aj samotného Pluta. Mikael Beuthe dodal, že spôsob modelovania planetárnych telies, využitý v tejto štúdii, predstavuje sľubnú inováciu pre výskum takýchto svetov – ak samozrejme dokážeme zmerať ich tvar a gravitačné pole. Aj v budúcnosti nás čakajú nové misie, ktoré si prídu obzrieť Jupiterove mesiace, avšak podľa neho by sa nemalo zabúdať ani na telesá, obiehajúce Urán a Neptún.
Prevzaté z originálu "Saturn’s moon Dione harbors a subsurface ocean" na sciencedaily.com