Záhadné zviera, namaľované na stenách jaskýň, je zrejme doteraz neznámy kríženec medzi bizónom a dobytkom
6.11.2016 12:33:48 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 5379x
Výskum prastarej DNA ukázal, že jaskynní umelci Doby ľadovej pred vyše 15 000 rokmi detailne zaznamenali donedávna neznámy druh kríženca medzi bizónom a dobytkom. Vedci, ktorí toto záhadné zviera identifikovali, mu dali prezývku Higgsov bizón, kvôli jeho záhadnej povahe (Higgsov bozón je subatomárna častica, ktorá bola predpovedaná už v 60. rokoch minulého storočia, no objavená bola až v roku 2012). Počiatky tohto bizóna siahajú 120 000 rokov do minulosti, kedy vznikol prostredníctvom hybridizácie dnes už vyhynutých praturov (predkov dnešného dobytku) so zubrom stepným Doby ľadovej, ktorý sa preháňal po studených pláňach, siahajúcich od Európy až po Mexiko.
Výskum vedený vedcami z Austrálskeho centra pre starú DNA (ACAD) ukázal, že záhadný bizón bol predkom dnešných zubrov európskych, ktoré môžeme nájsť v chránených rezerváciách, medzi ktoré patrí aj les Bialowieza, nachádzajúci sa medzi Poľskom a Bieloruskom.
Profesora Alana Coopera, vedúceho ACAD, zistenie, že hybridizácia viedla k vzniku úplne nového druhu prekvapilo, keďže niečo podobné sa od cicavcov neočakáva. Genetické údaje zo skúmaných prastarých kostí boli veľmi zvláštne a nikto si nebol istý, či ide naozaj o unikátny druh – to viedlo Cooperov tím k tomu, aby skúmaného živočícha nazval Higgsov bizón.
Tím, medzi ktorý patrili aj vedci z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz (UCSC), poľskí ochranári bizónov a európski a ruskí paleontológovia, skúmali DNA získanú z kostí a zubov nájdených v európskych, uralských a kaukazských jaskyniach (ktoré boli podrobené aj rádiouhlíkovému datovaniu), s cieľom zmapovať genetické dejiny miestnych populácií. Pri mnohých fosilizovaných kostiach bizónov pritom našli unikátnu genetickú stopu, ktorá sa od zubrov lesných aj hociktorých iných známych druhov výrazne líšila.
Rádiouhlíkové datovanie ukázalo, že záhadný druh striedavo vládol Európe po tisíce rokov, avšak postupom času ho nahradil zubor stepný, o ktorom sa v minulosti uvažovalo, že bol jediným bizónom Doby ľadovej. Julien Soubrier z Univerzity Adelaide podotkol, že datované kosti naznačili striedajúce sa obdobia vzostupov a pádov tohto bizóna – obdobia, ktorých začiatky a konce sa zhodovali s výraznými environmentálnymi a klimatickými zmenami. Francúzski jaskyniari im povedali, že jaskynné maľby ľudí z doby ľadovej skutočne zobrazovali dva druhy bizónov a jeho vlastný výskum preukázal, že vek týchto malieb sa zhoduje s obdobím, kedy vyššie spomínané dva druhy bizónov žili. Pravekí ľudia teda pri tejto štúdii výrazne pomohli.
Kým niektoré jaskynné nástenné maľby zobrazujú bizónov s dlhými rohmi, ktoré sa viac podobajú na americké bizóny (potomkov zubrov stepných), iné zobrazujú bizóny s kratšími rohmi a malými hrbmi, ktoré sú bližšie zubrom lesným.
Cooper dodal, že „Higgsov bizón“ vládol počas chladných, tundrových období, kedy neexistovali teplé letá a bol najväčším európskym živočíchom, ktorý prežil vymieranie megafauny. Dnešný zubor lesný sa však od neho, po genetickej stránke, veľmi líši, keďže v 20. rokoch minulého storočia prešiel veľkou krízou – v jednu chvíľu vtedy existovalo len 12 jedincov tohto zubra – krízu, ktorá ho takmer vyhubila.
Pozornosť na záhadného bizóna upriamila už profesorka Beth Shapiro z UCSC, ktorá v roku 2001 spolupracovala s profesorom Cooperom na Oxfordskej univerzite. Potešilo ju, že po 15 rokoch sa konečne dopátrali k celému príbehu tohto zaujímavého zvieraťa.