Nový model interakcie človeka a stroja
12.9.2007 19:45:18 | QPhysorg | Počet zobrazení: 1465x
Kým roboty vedia robiť množstvo užitočných vecí, dar reči im stále chýba. Od 70. rokov 20. storočia sa snažia vedci vyvinúť rozhranie medzi človekom a strojom na základe reči, ale zlepšenia sú len na základnej úrovni a niektorí odborníci sa obávajú, že ich prevedenie nie je adekvátne pre skutočné a použiteľné zariadenia.
Roger Moore, informatik z univerzity v Sheffielde, si myslí, že súčasná architektúra rečovej interakcie človek-stroj môže byť chybná. Myslí si to hlavne preto, lebo množstvo trénovacích dát rastie exponenciálne a stroje sú stále neschopné porozumieť nárečiu alebo konverzačnej reči.
Moore navrhuje alternatívny model nazvaný PRESENCE, ktorý je založený na vcítení sa stroja do pozície človeka a zmene vzorov rozpoznávanej reči. Hlavným rozdielom je, že nový model poskytuje možnosť unifikácie spôsobu porozumenia a tvorenia slov a spojenia tvorby reči s kognitívnym správaním stroja.
V prvej fáze výskumu zostrojil Moore humanoida „ALPHA REX“, ktorý používa hierarchickú štruktúru PRESENCE, aby ukázal relatívne jednoduchú úlohu synchornizácie človeka a stroja. Keď človek vyslovil slová „jeden, dva“ v normálnom tempe, robot zaklopal a jeho obvody upravovali klopanie, kým nebolo zosynchronizované s tempom reči. Synchronizácia nastala pri ôsmom počítaní, konvenčným strojom by to trvalo oveľa dlhšie, pretože by museli hľadať zložité analytické riešenia. A pretože robot vedel predpovedať správanie človeka, klepol už len raz po tom, ako človek prestal rozprávať.
Znie to jednoducho, ale táto koordinácia, reakcia a predikcia sú pre model PRESENCE veľmi dôležité, pretože sa musí veľmi rýchlo prispôsobovať meniacim sa okolnostiam aby mohol dosahovať želané výsledky. PRESENCE je podľa slov jeho tvorcu menej o rozprávaní a počúvaní, ale viac o interakcii človeka a stroja a pochopení potrieb toho druhého. To je tiež v kontraste s konvenčnými modelmi, ktoré si zakladajú na rozpoznávaní reči, jej tvorbe a dialógoch.
Stoje využívajúce model PRESENCE by mohli byť využívané napríklad ako robotickí spoločníci. Moore predpovedá, že stroje by mohli dokázať meniť intonáciu, hlasitosť a stupeň emócií vo svojej reči. Tvrdí však, že je veľmi ťažké predpovedať budúcu rýchlosť a stupeň napredovania v oblasti porozumenia a komunikácie medzi človekom a strojom.