Obal, v ktorom nič nezostane

|

Trasenie a udieranie je často jediným spôsobom ako dostať z fľaše poslednú kvapku kečupu. V budúcnosti sa aj posledná kvapka vyleje bez problémov – vďaka špeciálnej povrchovej úprave obalu.

Všetci poznáme problém s kečupom alebo majonézou. Časť obsahu vždy odmietne opustiť fľašu. V niektorých prípadoch ostane v obale až 20% a tie potom skončia v koši. To je nielen nepríjemné pre zákazníkov, ale aj komplikuje recyklovanie. Zvyšky musia byť z balenia odstránené, čo je drahé, náročné na čas a množstvo použitej vody. Ak sú produktom farmaceuitká, chemikálie alebo pesticídy, musia byť vhodne zneškodnené.

V Nemecku vyvíjajú obal, ktorý zredukuje množstvo zvyškov na menej ako polovicu.
Výskumníci na vnútornú stranu obalu pridajú tenký, menej ako 20 nanometrov hrubý film z materiálu typu plazmy známeho z neónových lámp.

Najskôr plast umiestnia do vákua. Komoru naplnia plynmi, ktoré zapália pomocou elektrického napätia. Vedci dokážu vyrobiť rôzne poťahy na obale v závislosti od proporcií elektrónov, iónov, neutrónov a fotónov v svietiacej zmesi plynov.

Existujú prvé vzorky nových obalov. Budú prezentované v októbri na medzinárodnom veľtrhu plastu a gumy v Düsseldorfe.

Vedci teraz pracujú na vylepšení a optimalizácii vlastností obalu. Nové poťahy totiž nesmú zmeniť charakteristiky materiálu. Vedci dúfajú, že do dvoch až troch rokov každá fľaša vďaka ich vynálezu vydá aj tú poslednú kvapku obsahu.

originál článku