Venuša je kľúčom ku klíme na Zemi
29.11.2007 12:19:55 | QBBC News | Počet zobrazení: 3272x
Pozorovania Venuše môžu pomôcť snahe vyrovnať sa s hrozbou klimatických zmien na Zemi.
Údaje z európskej sondy obiehajúcej okolo Venuše dávajú obraz planéty, ktorá raz mohla byť ako Zem, ale neskôr sa vyvinula úplne iným spôsobom.
Venuša prekonala nezadržateľné skleníkové otepľovanie, kedy zohrialo zachytené slnečné žiarenie povrch planéty na priemernú teplotu 467,00 °C.
Vo veľkosti, hmote a zložení sú Zem a Venuša veľmi podobné. Venuša je bližšie k Slnku, ale tento jediný fakt nevysvetľuje rozdiely medzi planétami.
Venuši chýba magnetický štít Zeme, čo znamená, že jej atmosféra je pod plným vplyvom solárneho vetra – prúdu nabitých častíc z našej hviezdy – a kozmickej radiácie a je pod týmto vplyvom už miliardy rokov.
Neprítomnosť tohto štítu znamená, že vodík, hélium a kyslík unikajú pod vplyvom solárneho vetra omnoho rýchlejšie ako na Zemi.
Vedci si myslia, že na Venuši mohlo byť niekedy veľké množstvo vody. Ale solárny vietor väčšinu odobral počas prvej miliardy rokov po vzniku slnečnej sústavy.
Profesor Fred Taylor z Oxfordskej univerzity, zapojený do misie, povedal: „Teraz sa ukazuje, prečo je klíma na Venuši tak rozdielna od pozemskej klímy, kým planéty sú si inak veľmi podobné. Nové údaje nám umožňujú vytvoriť scenár podľa ktorého bola na začiatku Venuša ako Zem pred miliardami rokov a neskôr sa vyvinula do súčasného stavu.“
Ian Person, britský minister pre vedu, povedal: „Pochopenie faktorov ovplyvňujúcich globálne oteplenie Venuše nám môže pomôcť v zmiernení hrozieb na Zemi.“
Britskí vedci a inžinieri hrajú najdôležitejšiu úlohu v Európskej vesmírnej misii.
Sonda Venus Express, z ktorej pochádzajú najnovšie zábery, tiež zistila prítomnosť bleskov na planéte. Myšlienka, že na Venuši sú blesky, bola považovaná v minulosti za kontroverznú, ale magnetometer na sonde Venus Express odmietol všetky pochybnosti. Dáta predpokladajú, že na Venuši je tento jav omnoho častejší ako na Zemi.
Predchádzajúce pozorovanie tiež odhalili obrovský krútiaci sa vír oblakov s dvojitým okom pri severnom póle Venuše. Teraz vedci zistili, prítomnosť podobných javov aj na južnom póle, ktoré sa ale krútia omnoho rýchlejšie.
Vedci tiež nenašli žiaden dôkaz vulkanizmu na Venuši, ktorý bol v minulosti predpovedaný.
Sonda Venus Express vyštartovala v novembri 2005 z kazašského kozmodrómu Bajkonur. Obežnú dráhu Venuše dosiahla v apríli 2006.