Hady nájdu korisť pomocou vibrácií
27.2.2008 09:57:33 | QScience Daily | Počet zobrazení: 18641x
Ľudia si často myslia, že hady nepočujú. Vychádzajú z faktu, že hady nemajú vonkajšie ucho a že vedecké dôkazy sluchu hadov sú zriedkavé. Hady však majú vnútorné ucho a v ňom funkčný slimák.
Vedci z Technickej univerzity v Mníchove predstavili dôkaz použitia štruktúry vnútorného ucha hadmi na zachytenie miniatúrnych vibrácií piesku, ktoré spôsobuje pohyb koristi. Ich uši sú dostatočne citlivé nielen na „počutie“ blížiacej sa koristi, ale dovoľujú mozgu určiť smer, z ktorého korisť prichádza.
Každý pohyb na piesku vedie k vlnám vibrácií, ktoré sa z miesta zdroja v kruhoch šíria po povrchu. Tieto vlny sa správajú presne ako kruhy na vode ak do nej hodíte kameň. Pieskové vlny sa ale šíria oveľa rýchlejšie (rýchlosťou asi 50 m/s) ako vo vode, ale napríklad pomalšie ako v kameni alebo betóne a amplitúda vĺn je len niekoľko tisícin milimetra.
Had dokáže aj napriek tomu toto slabé vlnenie zachytiť. Ak má hlavu položenú na povrchu, dva strany spodnej sánky začnú vibrovať v dôsledku prichádzajúcej vlny. Vibrácie potom prejdú priamo do vnútorného ucha pomocou kostičiek pripojených k spodnej sánke. Proces je podobný procesu prenosu zvuku v strednom uchu človeka. Dá sa teda povedať, že had „počuje“ prichádzajúce vibrácie povrchu.
Cicavce a vtáky dokážu určiť zdroj zvuku porovnaním času príchodu zvukov do pravého a ľavého ucha. Ak zvuk príde skôr do pravého ucha, to bude reagovať o zlomok sekundy skôr ako ľavé. Z nepatrného rozdielu reakcií dokáže mozog určiť smer, z ktorého zvuk prichádza.
Kombináciou prístupov z biomechaniky a lodného inžinierstva a pomocou modelovania nervových obvodov ukázali vedci, že hady svoje uši dokážu rovnaký trik s vlnami šíriacimi sa v piesku. Spodná sánka hadov je zložená z dvoch častí, ktoré sa môžu relatívne samostatne pohybovať a tak pripomínajú dve lode plaviace sa vedľa seba po mori piesku. To umožňuje hadom „počuť“ stereo.
Vedci pomocou matematického modelu vypočítali, že malý rozdiel v reakcii častí spodnej sánky hada stačí mozgu na určenie smeru, z ktorého vlnenie prichádza.
Nezvyčajná flexibilita spodnej sánky hadov sa vyvinula kvôli potrebe prehĺtať veľké kusy potravy. Tiež umožnila vyvinutie tejto nezvyčajnej formy sluchu.