Aká je história i budúcnosť amerických raketoplánov?
18.12.2008 10:12:13 | * q| Počet zobrazení: 2401x
Odpovedá Ing. Jozef Krchniak
Stručne povedané, história letov raketoplánov je bohatá. Veď za vyše 27 rokov majú za sebou 124 letov. Budúcnosť je však veľmi krátka. Za dva roky absolvujú, ak sa nestane niečo neočakávané, už len deväť letov do vesmíru.
Raketoplány sú dosiaľ jediné viacnásobne použiteľné vesmírne dopravné prostriedky na svete. Ak spočiatku slúžili najmä na výskum, v poslednom období sa predovšetkým používajú na vynášanie užitočného nákladu na obežnú dráhu Zeme. Najväčší podiel v tejto oblasti zohráva vynášanie komponentov Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, vypúšťanie satelitov a zároveň aj odvoz nepotrebného materiálu na Zem, preprava zariadení na opravu i sťahovanie družíc po ukončení ich životnosti z obežnej dráhy. Nemenej dôležité sú i opravárenské misie na obnovenie činnosti zariadení na obežnej dráhe.
Americká spoločnosť Rockwell International postavila pre NASA v rokoch 1972 – 1991 šesť raketoplánov. Prvý z nich (Enterprise) bol určený len na letové skúšky v atmosfére a nikdy sa do vesmíru nedostal. Ďalších päť raketoplánov dostalo mená Columbia, Challenger, Discovery, Atlantis a Endeavour.
Stavba raketoplánu Enterprise sa začala v roku 1974. Slúžil na vypracovanie metodiky a spôsobu zostupu v atmosfére a na nácvik pristátia „zhadzovaním“ zo špeciálne upraveného lietadla Boeing 747. Vykonal okolo 17 skúšobných letov.
Prvý raketoplán, ktorý vzlietol do vesmíru, bola Columbia. Začali ju stavať v roku 1975, dokončili ju v roku 1979 a prvýkrát vzlietla 12. 4. 1981. Išlo o najťažší z flotily raketoplánov. Ako prvá absolvovala tiež v rokoch 1984 – 1985 plánovanú veľkú revíziu a generálnu opravu (OMDP – Orbiter Maintenance Down Period), po ktorej nasledovali ešte tri ďalšie. Len počas poslednej v rokoch 1999 – 2001 systémy stroja doznali okolo 100 vylepšení a opravili aj elektrické vodiče na palube v dĺžke asi 346 km. Najviditeľnejšou zmenou bola inštalácia skleného kokpitu v pilotnej kabíne, kde 32 klasických analógových prístrojov a štyri monitory CRT nahradili jedenástimi najmodernejšími elektronickými displejmi systému MEDS (Multifunctional Electronic Display System). Ďalším prvenstvom Columbie bolo, že mala i ako prvý raketoplán v histórii veliteľku ženu, Eileen Collinsovú. Columbia ukončila svoju životnú púť 1. februára 2003, keď sa pri návrate zo svojho 28. letu do kozmu „rozpadla“ na kusy a zhorela v atmosfére v dôsledku poškodenia tepelnej ochrany nábežnej hrany krídla. Zapríčinil to kus odpadnutej penovej izolácie z hlavnej palivovej nádrže počas štartu.
Druhým raketoplánom, ktorý letel do vesmíru, bol Challenger. V skutočnosti išlo o najstarší raketoplán. Stavať ho začali už v roku 1972, ako testovací stroj s označením Structural Test Article. Dostavali ho v roku 1978 a podrobil sa okrem iného aj jedenástim mesačným vibračným testom. Následne ho v rokoch 1972 – 1982 výrobca Rockwell International modifikoval na operačný variant. Challenger letel prvýkrát do kozmu 4. apríla 1983. Počas svojej aktívnej prevádzky absolvoval len 10 letov, lebo počas štartu posledného letu 28. januára 1986 v 74. sekunde letu vybuchol pre poruchu tesnenia motora pod pravým krídlom. Pri havárii zahynulo 7 astronautov, z toho 2 ženy. Aj napriek malému počtu štartov však Challenger drží niekoľko prvenstiev vo flotile. Uskutočnili z neho prvý výstup z raketoplánu do kozmu, letela na ňom prvá žena, ktorou bola Sally Rideová, a po prvý raz použili manévrovaciu jednotku MMU pre pohyb astronauta mimo stroja bez istenia lanom.
Tretí stroj, Discovery začali stavať v roku 1979 a dokončili ho v roku 1983. Prvýkrát vzlietol do kozmu 30. augusta 1984. Dosiaľ absolvoval 35 letov. Prvenstvo v počte letov do vesmíru mu už žiaden iný raketoplán nemôže zobrať. Discovery je o 3,1 t ľahší ako bola Columbia. V roku 1995 podstúpil 9 mesiacov trvajúcu generálnu opravu OMDP. Raketoplán vybavili súpravou kryogénnych nádrží a externými zámkami pre lety k ISS. Ako prvý z flotily sa v roku 2002 podrobil modifikačným prácam OMM v Kennedyho kozmickom stredisku. Tento raketoplán vyniesol na obežnú dráhu aj Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST) a zabezpečoval aj jeho druhú a tretiu servisnú misiu v rokoch 1997 a 1999.
Dňa 3. októbra 1985 vyštartoval prvý raz do kozmu štvrtý raketoplán Atlantis, ktorý postavili v rokoch 1980 – 1984. V októbri absolvoval svoj 30. let. Stal sa prvým raketoplánom, ktorý sa spojil s ruskou vesmírnou stanicou Mir. Do roku 2005 prešiel dvomi generálnymi opravami OMDP. Vykonali pri nich aj prípravné práce, ktoré neskôr umožnili zabudovať zariadenie na spojenie s ruskou vesmírnou stanicou Mir a Medzinárodnou vesmírnou stanicou ISS. Pilotnú kabínu vybavili skleným kokpitom MEDS.
Najmladší z rodiny Endeavour postavili v rokoch 1987 – 1991 ako náhradu za stratený Challenger. Prvý let do vesmíru mal 7. mája 1992 a dosiaľ absolvoval 21 letov.
Aj Endeavour absolvoval v rokoch 1997 a 2004 dve generálne opravy OMDP. Počas prvej opravy vykonali okolo 100 modifikácií a počas druhej asi 124. Endeavour ako posledný dostal sklený kokpit. Zabudovanie systému GPS umožnilo stroju pristávať aj na iných vhodných letiskách, nielen vojenských ako tomu bolo dovtedy.
Pokiaľ ide o budúcnosť, ešte tento rok sa začne odpočítavanie z posledných deviatich letov raketoplánov. Tri zostávajúce – Discovery, Atlantis, a Endeavour – absolvujú zhodne po troch letoch. Endeavour má štart naplánovaný na 10. novembra. Budúci rok bude nasledovať päť letov raketoplánov a o ďalší rok záverečné tri, pričom posledný by mal vyletieť do vesmíru 10. decembra 2010 Endeavour. Tým sa skončí skoro tridsaťročná história amerických raketoplánov.