Tlačiť

Video

Počúvanie hlbočiny

8.12.2009 07:33:00 | | | Počet zobrazení: 1415x

Počas miliónov rokov života pod vodou sa u delfínov a veľrýb vyvinula schopnosť využívať podmorské zvukové vlny na komunikáciu a pri hľadaní koristi. Ľudská aktivita však neustále narastá a s ňou rastie aj hluk v oceáne, čo ohrozuje prežitie vzácnych druhov cicavcov.

 

Zrakový zmysel delfínov a veľrýb nie je pod vodou veľmi efektívny, spoliehajú sa viac na svoje ultrazvukové schopnosti, ktoré im poskytujú informácie o ich okolí. Hlasné zvuky námorných nákladných lodí, experimentálne akustické podvodné zariadenia a priemyselné alebo vojenské sonary môžu znemožniť zvieratám orientáciu. Tie nepočujú zvuky, ktoré sú nevyhnutné pre ich prežitie. Pod vodou sa zvuk šíri veľmi dobre a pod hladinou majú zvieratá veľmi malú šancu vyhnúť sa ľudským zvukom. Hoci sa zdá byť pôsobenie človeka pod vodou jasne negatívne, vedecký výskum v tejto oblasti nie je rozsiahly. Vedci používajú hydrofóny (mikrofóny navrhnuté na použitie pod vodou) na zber údajov z veľkých hĺbok niekedy viac ako tisíc metrov od morskej hladiny. Viac takýchto zariadení vedia vedci využiť na zistenie priľahlého zdroja zvuku. A zariadenia umiestnenie na dne mora vytvárajú observatórium, ktoré nenarúša morský život na rozdiel od odpočúvacích zariadení na palube lodí. Umožňujú tiež neustály zber údajov.


Počúvanie hlbočiny


 

Takéto akustické observatóriá vytvorili vedci v rámci európskeho projektu LIDO. Zozbierané údaje sa zhromažďujú v laboratóriách pomocou optických káblov. Zvuky, ktoré vydávajú delfíny a veľryby, tak možno sledovať v reálnom čase v rozsahu niekoľkých kilometrov. Výskum koordinujú španielsky vedci z Laboratória aplikovanej bioakustiky pri Barcelone. V Európe zbierajú údaje zo siete jedenástich observatórií známej pod spoločným názvom ESONET. V laboratóriu vedci údaje triedia a hľadajú zaujímavé akustické udalosti – zvuky spôsobené veľrybami a žralokmi, ale aj zvuky, ktoré spôsobujú ľudia. Táto skupina klasifikovaných zvukov by mala počítačom umožniť ich automatické určenie. Rozlíšenie zvuku lode od zvuku vorvaňa tuponosého môže byť jednoduché pre človeka, pre stroj je to však náročná úloha. Pre vedcov preto bola výzvou automatické rozlišovacia metóda. Keď odborníci vyriešia posledné technické detaily, systém dokáže nepretržite monitorovať populáciu morských živočíchov. Vedcov zvlášť zaujíma ich migračné správanie a reakcia na hluk spôsobený človekom. Informácie sprístupnia na internetovej stránke, kde si bude môcť zvuky vypočuť aj verejnosť. zvuky tiež budú zobrazovať v grafickej forme ako sonogram, ktorý bude ukazovať prítomnosť a pozíciu zdroja zvuku. Úloha zvuku v živote pod morskou hladinou stále nie je jasná. V tomto prípade sa ale zdá byť jasné, že počúvanie je prvým dôležitým krokom k porozumeniu.