ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

SAV: Z okraja priepasti do centra výskumu

14.8.2009 11:32:28 | * q
| Počet zobrazení: 2752x

Do Predsedníctva SAV ma zvolili v roku 1992 na základe rukou napísaného jednostranového programu. Faxoval som ho z Nemecka, kde som bol na dlhodobom pobyte. Z pohľadu dnešných preorganizovaných volieb sa mi to zdá ako sen. Vlastne som so zvolením ani nepočítal, preto som sa volieb osobne nezúčastnil. Tak začala moja 17-ročná anabáza v riadení SAV, pričom predsedom som bol de facto od jari 1994, keď vtedajší predseda MUDr. Branislav Lichardus, DrSc., nastúpil na post veľvyslanca SR v USA, a de jure od júna 1995. Opakovane ma zvolili za predsedu v rokoch 1998, 2001 a 2005.

 

V tej dobe boli postoje politickej sféry k vede nevyhranené, osobitne voči SAV. Začala naša desaťročná borba s fixnou ideou, že SAV je reliktom predošlého režimu. Tieto názory sa neraz zjednodušene preberali aj na Západe pod vplyvom všeobecnej politickej propagandy odsudzujúcej minulý režim. Akadémia sa stabilizovala až novým zákonom z februára 2002. Pozriem sa na to však po poriadku.

Na počiatku vynútená redukcia
V rokoch 1992 – 1995 sa SAV etablovala ako samostatný subjekt medzinárodnej spolupráce. Pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky nás v zahraničí reprezentovala Československá akadémia vied. V roku 1993 sme uzavreli 30 medzinárodných dohôd a komunikovali sme s dvoma desiatkami veľvyslancov a diplomatov, či už akreditovaných u nás alebo v okolitých krajinách. Zapojili sme sa do projektov Európskej komisie a NATO. Celosvetová ekonomická recesia umocnená rozpadom odvetví nášho priemyslu, najmä zbrojárskeho a elektrotechnického, sa odrazila v rozpočte SAV. Prvý návrh rozpočtu na rok 1994 vo výške 281 miliónov Sk, čo bolo o trocha viac ako štvrtina rozpočtu roku 1990, vyvolal šok, porazenecké nálady, ale aj odhodlanie. Mali sme už za sebou tvrdú akreditáciu v roku 1992, zrušenie 7 ústavov, pospájanie ďalších. Počet pracovníkov klesol asi na 3 200, čo bolo 55 % predrevolučného stavu. Hrozbu ďalšieho personálneho poklesu sme verejne definovali ako krízový stav. Pred demontážou našej vedeckovýskumnej základne varovalo aj zahraničie, už nie veľmi nadšené pokračujúcim prílivom mozgov z východnej a strednej Európy. Karikatúry pochodujúcich mozgov boli obľúbeným žánrom médií. Oslabila sa hospodárska administratíva, boli sme ľahkou korisťou kontrolných orgánov. Nakoniec sme v roku 1994 dosiahli nárast rozpočtu o 90 miliónov Sk, vytvorili fond na prijatie 100 nových ašpirantov a prežili aj vďaka tomu, že sme bez veľkých diskusií previedli 28 pracovísk do príspevkovej formy hospodárenia. Dnes by sa o takom kroku diskutovalo aspoň dva roky. Ale spočiatku boli tieto ústavy aj tak stratové. Táto drastická redukcia sa odohrala takmer úplne bez súdnych sporov. Podobná reštrukturalizácia Akadémie vied bývalej NDR vyústila do desiatok súdnych sporov. Vtedy som si z vlastnej skúsenosti uvedomil, že Slováci sú omnoho menší rebelanti, ako okolité národy. Je najvyšší čas, aby sme ich v tomto smere prevychovali.
V trojuholníku vysoké školy – SAV – aplikovaný výskum bolo súperenie a nedôvera vyvolaná existenčným ohrozením. Riešiť tieto spory nám pomáhali aj bývalí pracovníci SAV, ktorí museli z SAV odísť a získali omnoho lepšie platené posty vo formujúcej sa štátnej správe. Bolo nám to všetkým smiešne. Pri delení vládnej rezervy 110 miliónov Sk na grantové projekty v roku 1994 získal aplikovaný výskum 70 %, čo vyvolalo v SAV zdesenie. Prínos grantov bol minimálny, ktovie aký bude dnes, keď sa scenár prekonania krízy forsírovaním aplikovaného výskumu opakuje. Otázka je totiž, koľko toho aplikovaného výskumu máme. Napriek všetkému výkonnosť SAV rástla a nastavila sa postupne na úroveň jednej publikácie v dobrom vedeckom časopise na vedeckého pracovníka. Úspechom bolo zavedenie do výroby dvoch antihelmentík z Parazitologického ústavu SAV. V akadémii sa uviedol do prevádzky počítač Silicon Graphics s výkonom 300 miliónov operácií za sekundu, ktorý sme v našich podmienkach vyhlásili za superpočítač. Médiá o tom presvedčili verejnosť. Ústav anorganickej chémie SAV pripravil keramický kompozit na báze nitridu kremíka zložený z nanovrstiev. Tak sa v SAV začala používať predpona nano, a to päť rokov predtým, ako prezident Clinton vystúpil so svojou národnou nanoiniciatívou.

Prvý obrat k lepšiemu
Obdobie 1995 – 1998 bolo prvým obratom k lepšiemu. Rozpočet SAV na rok 1995 bol už 624 miliónov Sk, teda dve tretiny predrevolučného, ale neinflačného. Nové Predsedníctvo SAV, v ktorom boli osobnosti ako J. Tiňo, T. Bleha, D. Čaplovič, L. Molnar, Š. Markuš, bolo veľmi kvalifikované. Azda najoperatívnejšie zo všetkých po roku 1990, aj keď v ňom ešte neboli J. Slezák a V. Rosová. SAV získala 13 štátnych objednávok. Podarilo sa prekonať legislatívnu slepú uličku – menovanie predsedu SAV. Začala ho menovať vláda SR, keď orgán, ktorý to robil predtým – Predsedníctvo SNR, už neexistoval. Menovanie umožnil tzv. kompetenčný zákon. Nový Zákon o SAV bol ešte stále vzhľadom na politické kvasenie nepriechodný a mal za sebou už dva nevydarené pokusy. Súčasne sa prejavila snaha dostať SAV pod politickú kontrolu, čomu sme tvrdo čelili. Zastaviť vyradenie Rady vedcov SAV z volieb predsedu sa nám podarilo až v ultimatívnej poslednej minúte, keď už spravodajca novej úpravy bol na tribúne Národnej rady. Pomohol poslanec za SNS J. Prokeš. Úspech sme zaznamenali Encyklopédiou ľudovej kultúry Slovenska, ktorá získala Medzinárodnú cenu G. Pitré – San Marino (P. Slavkovský a kol.).

Pomohol let Ivana Bellu
Roky 1998 – 2001 začali snahou o 10 % redukciu pracovníkov SAV v rámci reformy štátnej správy, do ktorej nás pojali nevedno prečo. Ale táto nelogičnosť má zrejme hlbšie spoločenské zakotvenie, lebo v roku 2006 sa zopakovala, ibaže na úrovni 20 %. V oboch prípadoch sme to odvrátili a presvedčili, hoci v prvom prípade nie celkom, stratili sme 10 % administratívy, ktorú si potom menej kvalifikovane a za väčšie platy zabezpečovali vedeckí pracovníci. V Národnej rade SR sme usporiadali reprezentačnú výstavu o výsledkoch a poslaní SAV. Otváral ju jej predseda J. Migaš. Médiá pri spravodajstve o výstave najviac špekulovali o tom, kto ukradol z našich panelov niekoľko žiaroviek. Nakoniec to aj tak nezistili a ich záujem o výstavu opadol.
Akadémia sa stala stredobodom záujmu vo februári 1999, keď náš kozmonaut Ivan Bella letel v rámci slovensko-rusko-francúzskej expedície na stanicu MIR. Všetky 4 kozmické projekty zabezpečila SAV v rámci riadnej súťaže, a ďalšie dva tiež, to boli pozemské. Päť projektov bolo z oblasti medicíny a biológie, jeden z fyziky. Neskôr sme sa v dôsledku toho medzinárodne etablovali v tejto sfére a vytvorilo to aj nástupný priestor na súčasné vleklé rokovania o vstupe Slovenska do Európskej kozmickej agentúry, kde ostatné krajiny okolo nás už dávno sú.
V roku 2000 získala SAV vládny grant na modernizáciu slovenskej seizmickej siete. Zvládol ju Geofyzikálny ústav SAV. Akadémiu navštívil laureát Nobelovej ceny Klaus Klitzing, ale nebol jediný. Z iných takýchto hostí spomeniem, bez časových údajov, Josepha Rotblata, Cesara Milsteina, Carletona Gajduseka, ktorého po návrate do USA zatkli, za čo sme nemohli. S Ministerstvom kultúry SR došlo k dohode o starostlivosti o štátny jazyk a budovaní Národného jazykového korpusu v Jazykovednom ústave L. Štúra SAV. V roku 2001 sa dosiahli kompromisy v triáde zákonov o SAV, vysokých školách a vede a technike. Rozpočet 2001 skončil čerpaním 924 miliónov Sk a SAV sa stala najúspešnejším slovenským subjektov 5. rámcového programu EÚ, kde riešila 43 % projektov so slovenskou účasťou. V rámci programu sme mali tri centrá excelentnosti únie, štvrté bolo na Žilinskej univerzite. Zaslúžili sa o ne endokrinológovia, anorganickí chemici a elektrotechnici.

Zákon o SAV
Obdobie 2001 – 2005 prinieslo konečne vo februári 2002 Zákon o SAV. NR SR ho schválila jednomyseľne, čo obnovilo moju dôveru v silu ľudského rozumu. Založili sme aj Učenú spoločnosť SAV. Nesmeli sme do nej formálne prijímať pracovníkov vysokých škôl, ale nakoniec sme cestičky našli. Bolo to ďalšie víťazstvo rozumu nad literou nemúdreho predpisu. Vznikla Vedecká rada SAV, ktorá udeľuje hodnosti DrSc., Ceny SAV a iné vyznamenania.
V roku 2003 začalo v SAV pôsobiť prvých 6 centier excelentnosti. Sformulovali sme svoj program šiestich pilierov, ktorý sa neskôr premietol aj do akreditačných kritérií. Sú to excelentnosť, aplikácie, vzdelávanie, medzinárodná spolupráca, vedecký servis a popularizácia. Koncom roku 2004 výdavky SAV dosiahli 1,6 miliardy Sk.
V roku 2004 sme po ťažkom boji obhájili rozpočtovú kapitolu SAV. Bol to boj politického charakteru, zapojilo sa asi 50 kvalifikovaných vyjednávačov SAV. V akreditácii sa ústavy rozdelili do kategórie A – 36 ústavov, B – 14 a C – jeden ústav. S podporou štátnych programov výskumu sme vytvorili centrum pre biotechnológie BITCET. Založil sa Fond Štefana Schwarza, ktorý poskytuje dnes už 20 postdoktorandských pozícií ročne. V 6. rámcovom programe Únie sme získali pre SR 30 % všetkých prostriedkov. Úspešné boli Fyzikálny ústav SAV, Ústav informatiky SAV a ďalšie.

Na ceste hore
Obdobie rokov 2005 – 2009 bolo v znamení slovenského programu Minerva, ktorý nadviazal na Lisabonskú stratégiu a spolu s ňou pristál na plytčine, ba ten náš ešte o niečo skôr. Začala však slušne fungovať Agentúra na podporu vedy a výskumu, v roku 2008 v rámci nej riešila SAV vyše 200 projektov. Uskutočnila sa inovovaná akreditácia, každé oddelenie vied malo svoju komisiu a špecifické kritéria. Najlepšie ústavy sa aj trocha finančne motivovali.
Významný nárast rozpočtu sa dosiahol v roku 2007 a preniesol sa aj do roku 2008, kedy SAV mala už koncoročný rozpočet 2,1 miliardy Sk. V rámci vládnych objednávok sme vybudovali spolu s Univerzitou P. J. Šafárika Kryogénne centrum v Košiciach, a obnovili rad budov s nákladom 250 miliónov Sk. Vybudovalo sa nové centrum SAV v Banskej Bystrici, spolupracujeme tam s Univerzitou M. Bela. Vyšiel už piaty zväzok Encyklopédie Beliana. Vo výzvach 2.1. a 4.1. štrukturálnych fondov sme získali 11 centier excelentnosti zo 45 na Slovensku. Za kritický v tejto etape považujeme pokles doktorandov školených SAV, jednak vzhľadom na našu malú autonómiu v tomto procese i menší celospoločenský záujem.
SAV sa v uvedenom už takmer dvadsaťročnom období prepracovala z okraja priepasti na stabilnú a medzinárodne uznanú inštitúciu zredukovanú voči počiatočnému stavu na polovicu. Napriek tomu pri menej ako 20 % kapacite našej vedeckej základne vytvára takmer 40 % vedeckých výstupov. Akadémia sa môže pochváliť vlastným grantovým systémom VEGA, demokratickými procedúrami kreovania orgánov, vypracovanými metódami hodnotenia. Udeľuje Medzinárodnú cenu SAV, o ktorú je veľký záujem. Počet návrhov dosahuje až dvadsať ročne. SAV je členom All European Academies, ale aj Európskej vedeckej nadácie, kam sa dostala ako prvý reprezentant SR po náročnej evaluácii. Podieľame sa aj na práci ďalších konzorcií, ako ICSU alebo Interakademický panel.
Najvýznamnejšie výsledky sú azda tie, za ktoré udelili významné zahraničné ceny, ako je Humboldtova. Tu spomeniem orientalistu Mariana Gálika a fyzika, odborníka na kvantovú informáciu Vladimíra Bužeka, Júliusa Oszlányiho, krajinného ekológa, laureáta Ceny sultána Quabosa. Herderovu cenu získala naposledy etnologička Gabriela Kiliánová, na Descartovej cene za Európsku sociálnu sondu sa podieľal Spoločenskovedný ústav Košice, Jozef Výrost a kol. Okolo 30 vedcov SAV získalo členstvá v troch európskych a viacerých národných akadémiách. Desiatka potom čestné doktoráty a iné. Je to azda dobrá žatva, ktorú takto agregovane uvádzam, lebo do konkrétnych výsledkov tu zabiehať nemôžem.

Problémom je aplikácia výskumu v praxi
Slovenským problémom je aplikácia výsledkov v praxi, slabé patentovanie. To však súvisí s tým, že máme slabú infraštruktúru výskumu. Naši pracovníci sú v stave podieľať sa na výborných výsledkoch v zahraničí, kde taká infraštruktúra je, ale moja skúsenosť ukazuje, že mať na výsledky spoluautorské práva nestačí. Aplikácia je spravidla tam, kde je infraštruktúra. To sa zlepší po dobudovaní centier excelentnosti zo štrukturálnych fondov. Už dnes tu cestu ukazujú niektoré ústavy, napríklad Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV so svojou viackrát doma aj medzinárodne ocenenou technológiou penového hliníka.
Naše pojatie aplikácií je však širšie, zasahuje do translačnej medicíny, kultúry. Neprispievame síce dostatočne k tomu, aby sa na Slovensku podľa možnosti terén rýchle zabetónoval, ale aspoň k tomu aby sa nezabetónovali vzácne archeologické náleziská.

Perspektívy a nové trendy
Perspektívy je zvykom spájať s trendmi Európskej únie, ktorá nás oprávnene kritizuje, ako slabo sa u nás veda podporuje. Ale aspoň máme referenčnú hladinu, ktorá je ako-tak záväzná. Spájanie síl s univerzitami má svoje formy, zatiaľ málo efektívne. Nemáme záujem splynúť s nimi, lebo ak sa dnes hokej hrá s plným nasadením, aj veda sa musí robiť s plným nasadením a univerzitná veda má iný charakter ako veda v SAV, aj keď prepojenie vedy a vzdelania v humboldtovskom duch akceptujeme. Ale naším vzorom je napríklad Max-Planckova spoločnosť v Nemecku. Asi vyrazím niektorým dych, ak poviem, že naše výsledky sú s ňou porovnateľné, len musím dodať, že ak sa prepočítajú na finančné vstupy. Dnes sa totiž aj cena publikácie dá vyjadriť v eurách alebo inej mene.
Náš zámer prejsť do verejnej formy hospodárenia sa veľmi dobre rozbehol, ale momentálne sme pribrzdili, lebo v období krízy sú predstavy a garancie, s ktorými sme projekt formulovali, ťažko splniteľné. Uvidíme, ako dopadne rozpočet SAV v roku 2009 a na rok 2010.

Osobné zážitky a skúsenosti
O zážitkoch a skúsenostiach som napísal už šesť kníh. Boli o ľuďoch krajinách, histórii. Pokúsil som sa ich potom skondenzovať do aforizmov alebo bonmotov, aby som nimi nemusel opakovane kaziť veľa papiera. Je ich okolo dvesto. Tu sú niektoré z nich:
· Dohoda medzi vzdelancami je obťažná, ale možná.
· Vzdelanie národa je prioritou vlády, vzdelanie vlády je prioritou národa.
· Staré feudálne rody bojovali alebo prestavovali svoje zámky. SAV sa darí oboje.
· Doktorandské štúdium sa dobre modeluje presakujúcim potrubím.
· Veľmoc potrebuje vedu aj armádu, malej krajine sú na obtiaž.
· Niektorí ľudia sú takí užitoční, že pripravia o pocit užitočnosti celé svoje okolie.
· Dedovia hrdlačili na poliach, otcovia dreli pri sústruhoch, synovia lopotia pri počítačoch.

prof. Ing. ŠTEFAN LUBY, DrSc.
bývalý predseda Slovenskej akadémie vied

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 1,87
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.