ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Práca so študentmi má budúcnosť

26.10.2009 08:26:29 | * q
| Počet zobrazení: 2117x

Rozprávame sa s prof. Ing. Máriou Bielikovou, PhD., z Fakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave

 

Prof. Ing. Mária Bieliková, PhD., je profesorkou v odbore programové a informačné systémy. Pôsobí ako prodekanka pre výskum a ľudské zdroje. Venuje sa výskumu a študentom, ktorých pripravuje na rôzne medzinárodné súťaže. Posledný úspech zaznamenal tím pod jej vedením na celosvetovom finále súťaže Imagine Cup v Paríži v roku 2008. Je držiteľkou mimoriadnej ceny v súťaži Hlava roka z toho istého roku.

Je dobré, keď sa Slováci úspešne prezentujú aj v zahraničí. A ešte lepšie je, keď to dokážu už študenti. Pretože úroveň ich výsledkov je vysoká, za tých, čo sa na celosvetové finále dostanú, sa naozaj hanbiť nemusíme. Dôležité je vedieť podchytiť mladých ľudí a ich dobré nápady.

Kedy ste začali pripravovať študentov na celosvetové súťaže a čo vás k tomu viedlo?
Vždy som mala rada súťaže, aj keď je pravda, že som nejako neobľubovala hranie počítačových hier, skôr sa rada pozerám, keď ich niekto hrá. Za našich študentských čias nebolo veľa takýchto možností, vlastne neviem o žiadnych. Keď som skončila školu, tak som prežívala krásne obdobie s rodinou, s malými synmi a trochu som sa popritom venovala aj výskumu na projektoch. Práve v období, keď už chlapci začali chodiť sami zo školy a otvoril sa trochu viac pracovný priestor, som sa dozvedela od profesora Frištackého o pripravovanej medzinárodnej súťaži v navrhovaní pre tímy študentov bakalárskeho štúdia. Organizovalo ju jedno z najväčších profesijných združení informatikov – Počítačová spoločnosť IEEE. Nahovorila som štyroch študentov bakalárskeho štúdia, aby sme to skúsili. Bolo to úžasné, keď sme sa dostali medzi desať najlepších tímov z celého sveta a leteli sme prezentovať projekt do Washingtonu D. C. Dnes sú títo študenti veľmi úspešní, pôsobia na významných miestach vo firmách, niektorí už majú rodiny. A ja som našla v práci s talentovanými mladými ľuďmi jeden zo zmyslov nášho povolania... Vlastne práve teraz na jeseň uplynie odvtedy 10 rokov.

Prečo majú takéto súťaže pre študentov zmysel a v čom je ich prínos pre vysoké školy?
Súťaže vo všeobecnosti majú veľký význam pri formovaní človeka, získavaní nových znalostí a najmä skúseností. Podstatou súťaží, ktorých sa zúčastňujú naši študenti, je odborná a často tiež výskumná práca. Väčšinou to znamená aj veľké nasadenie študentov, a teda získavanie väčších vedomostí v porovnaní so spolužiakmi, ktorí „len“ chodia do školy. Ja osobne však považujem za najväčší prínos práve tie aspekty, ktoré prispievajú k rozvíjaniu osobnosti. Študenti musia urobiť rozhodnutie, do akej miery sa súťaži budú venovať. Keď chcú uspieť, musia tomu prispôsobiť nasadenie, ale to nestačí. Väčšinou treba pracovať v tíme, a teda brať ohľad aj na ostatných. A to, že do súťaží sa hlásia osobnosti, každý jeden je výnimočný, netreba snáď ani dokazovať. Práve táto dimenzia talentovaným študentom dá veľmi veľa. O ich uplatnenie sa netreba báť. Určite si takýmito výsledkami vytvoria veľmi dobrý základ nielen formálny (že si to napíšu do životopisu), ale najmä ten reálny, že sú schopní riešiť problémy, rozhodovať a viesť ďalších ľudí. Celé to má aj druhú stránku. Výsledky takýchto študentov motivujú ďalších. Zároveň obohacujú nás, ktorí ich vedieme. Tak z toho vlastne profitujú všetci.

Nedávno ste sa vrátili z finále súťaže Imagine Cup v Káhire. Ako ste sa prepracovali medzi najlepšiu svetovú elitu? Ako dlho ste pracovali na projekte?
Študenti pracovali na projekte vlastne skoro celý rok. Pracovali veľmi tvrdo a s nadšením. Zo začiatku síce nebolo ľahké presvedčiť ich, že úsilie, ktoré treba vynaložiť na prípravu prezentácie, musí byť veľké, niekedy dokonca porovnateľné s tým, čo sa vynaloží priamo na návrh riešenia. Ale nakoniec sme spoločne zistili, ako na to a študenti pripravili nielen projekt samotný, ale i jeho vynikajúcu prezentáciu. Podarilo sa im vyhrať slovenské finále, a tak sa dostať medzi celosvetovú elitu, medzi vyše 400 študentov z celého sveta z 300-tisíc zapojených do súťaže.
Aká bola tohtoročná téma súťaže a ako vyzeral váš projekt?
Tohtoročná téma súťaže bola veľmi široká – hľadanie inovatívnych nápadov, ktorými technológie pomôžu riešiť najpálčivejšie problémy sveta. Tieto problémy boli zacielené najmä na miléniové ciele Spojených národov. Rezonujú tu najmä problémy spojené s chudobou a hladom, negramotnosťou a nedostatočným vzdelaním, rovnosti pohlaví, zdravia detí, udržateľnosti prostredia.
Výber témy je ako každý rok jedna z najnáročnejších úloh. Študenti navštívili viaceré organizácie ako UNICEF, Červený kríž, zisťovali, ako sa dá pomôcť. Nakoniec sme prišli k záveru, že súčasné problémy sú tak veľké a vážne, že jediná správna cesta je naučiť pomáhať tých, čo pomôcť môžu, a potom touto silou dokážeme zmeniť svet. A práve tu sme hľadali možnosti, ako môžu pomôcť informačné technológie.
Celý nápad vychádza z myšlienky prispievania malými čiastkami pri platbe elektronickou kartou v obchode. Vieme, že je na svete veľa ľudí, ktorým treba pomôcť. Vieme, že je veľa ľudí, ktorí môžu pomôcť. Snažili sme sa teda hľadať nástroje, ako presvedčiť tých, čo pomôcť môžu a zároveň im poskytnúť jednoduchý spôsob, aby túto pomoc mohli realizovať.
Študenti vymysleli zaujímavú formu prezentácie informácií pomocou 3D grafu. Uzly predstavujú informácie, ktoré chceme prezentovať. Tie v našom prípade prezentujú príbehy ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Keďže sme spolupracovali s organizáciou UNICEF, tak sú to príbehy detí. Prezentácia má viacero zaujímavých čŕt – môžeme prezerať príbehy, môžeme sa ale aj hrať, zisťovať, aké majú potreby jednotlivé uzly grafu – naše deti (napr. smäd, hlad, vzdelanie, zdravotná starostlivosť), komunikovať s inými, ktorí si tieto príbehy pozerajú, súťažiť, zisťovať, kto ďalší prispieva a pomáha.
A o to prispievanie vlastne ide, prezentácia nástrojom WOWI (World of Web Information), ktorý študenti vymysleli a vyvinuli, má motivovať k rozhodnutiu prispieť, priložiť svoj malý kúsok a pomôcť. Na samotné príspevky máme ďalší inovatívny koncept, ktorým je zaokrúhľovač. V internetovom bankovníctve si na základe prezentácie činnosti charitatívnych organizácií vyberiete, kam chcete prispievať, a potom pri platbe kartou v obchode môžete na termináli jednoducho zaokrúhliť sumu, akú chcete. Rozdiel sumy pôjde na charitatívne účely. Využívame koncept malej čiastky, ktorú sú ľudia často ochotní dať a v súčte, keď sa všetci spojíme, to prinesie veľa. Vďaka pomoci a podpore firmy AXA, ktorej predchádzali konzultácie vo VÚB, študenti vyvinuli plne funkčný prototyp riešenia.
Projekt je zaujímavý aj tým, že prezentačná časť (WOWI) sa neohraničuje na tému projektu, ale môže slúžiť na prezentovanie ľubovoľných informácií a dokonca aj ako prezentačný nástroj (namiesto známeho PowerPointu). Samotnú prezentáciu projektu vytvorili študenti v tomto nástroji a okrem toho aj prezentáciu výsledkov študentov fakulty v študentskej vedeckej konferencii IIT.SRC2009.

Svetové finále sa každý rok koná v inom meste. Súťažilo sa v Barcelone (2003), São Paule (2004), Jokohame (2005), Dillí (2006), Soule (2007), Paríži (2008) a tento rok v Káhire. S akými očakávaniami ste odlietali na svetové finále do Egypta? Čo bolo iné ako v predchádzajúcich ročníkoch?
Keďže minulý rok sme skončili na úžasnom druhom mieste, tak správna odpoveď by mala byť, že naše očakávania boli tento rok vyhrať a priniesť na Slovensko veľký pohár, aby mohol znovu o rok putovať k ďalšiemu víťazovi. Áno, chceli sme vyhrať. Keby sme nechceli, tak by ani nemalo zmysel zapájať sa do súťaže. A určite tohtoročný tím na to mal všetky predpoklady. Ale ako to býva, treba byť dobrý, a treba mať aj trochu toho šťastia. Preto moje očakávania boli skromnejšie.
Chcela som, aby sa projekt našich študentov páčil a vyvolal pozitívny ohlas, chcela som, aby sa im vydarila prezentácia, chcela som, aby študenti spoznali čo najviac nových priateľov, chcela som, aby sme získali ďalšiu inšpiráciu a energiu do ďalších projektov, chcela som, aby sme vyhrali. Podarilo sa nám to, síce sme nevyhrali vysnívaný pohár, ale som presvedčená, že študenti vyhrali sami nad sebou. Aké to bolo minulý rok príjemné, keď sme sa dostali do semifinále, potom do finále, prezentovali pred veľkým publikom, vystúpili na stupeň víťazov. Ako ľahko sme sa cez to všetko preniesli, aj keď s množstvom práce... Tak ťažké to bolo tento rok, keď sme po prvých prezentáciách nepostúpili. Keď sa študenti zamýšľali, čo sa dalo spraviť lepšie, čo sa dalo spraviť inak. Keď aj napriek tomu na záverečných otvorených demonštráciách projektov (showcase) skvelo prezentovali projekt aj za dvoch kamarátov, ktorí s črevnými problémami ležali v posteli:-)

Ako prebiehala celá súťaž v Káhire?
Finále pozostávalo z niekoľkých prezentácií, z ktorých sa vybralo 12 semifinalistov a nakoniec 6 finalistov, z ktorých vzišli traja víťazi. Ešte predtým pripravili študenti10-minútové video, ktorého hodnotenie tiež vstupovalo do celkového skóre. To, že vo finále boli výborné projekty a veľká konkurencia, sa ukázalo aj v tom, že rozdiely v celkovom hodnotení videí boli minimálne na úrovni desatín bodov. Na každej prezentácii boli štyria porotcovia, ktorí projekt vyhodnotili. Body sa vložili do systému, ktorý potom spracoval výsledky. Toto je práve to miesto, kde treba mať aj trošku šťastia. Jeden porotca videl štyri projekty a tieto vyhodnotil, projektov bolo 67. Každý projekt z inej oblasti, každý porotca z iného kúta sveta, s inými predstavami o riešeniach, s iným pohľadom na svet, s inou momentálnou dispozíciou a aj skúsenosťami s hodnotením.
To bolo finále, čo sa týka súťaže samotnej. Ale okrem toho finále bolo aj o meste, v ktorom sa uskutočnilo – boli sme v Káhire. Je to druhé najľudnatejšie mesto na svete, iná kultúra. Otvorenie súťaže bolo vo veľkolepej Citadele a vyhlásenie výsledkov zasa priamo pri jednom zo siedmich divov sveta – pri pyramídach v Gíze. To sú nezabudnuteľné zážitky. Ešte teraz mám v hlave obrázok usmievavých Egypťanov, ktorí nám kývali vždy, keď nás zbadali, či už na ulici alebo v autobuse. Trúbiace autá prebiehajúce z jedného pruhu do druhého. Ale aj obrázok chudoby, ktorý sme síce nemali možnosť zažiť priamo, ale dýchalo to tam na nás z každého kúta.

Aké je ďalšie využitie výsledkov projektov? Oslovila vás nejaká firma, že by chcela zapracovať niektorý z projektov do praxe?
Väčšina projektov, ktoré sme so študentmi vytvorili, má veľký potenciál. A nielen v rámci súťaží. Mnohé sa aj realizujú, aj keď mimo nás. My poskytneme svetu nápad, overíme ho prototypom a potom zrazu zistíme, že o pár rokov to existuje. Verím, že aj vďaka nášmu projektu. Celkovo nie je ľahké projekty transformovať priamo do praxe. Moja úloha je iná. Študenti majú zvyčajne tiež iné priority (napr. doštudovať). Viaceré výsledky sme využili vo výskumných projektoch. Niektoré dokonca aj pri výučbe. Napríklad v roku 2001, keď sme jedni z prvých na svete mali k dispozícii Bluetooth a študenti vymýšľali projekty so zapojením bezdrôtového spojenia, pričom jeden kus stál 500 $. Strávili sme množstvo hodín skúmaním, ako to malé čudo prinútiť pracovať.

Aby sme neostali len pri súťažiach, čomu okrem práce so študentmi sa ešte venujete?
Práca na univerzite je najmä práca so študentmi, nielen na súťažiach, ale aj v rámci výučby, kde pôsobím v oblasti softvérového inžinierstva a informačných systémov a aj vo výskume, ktorý je úzko prepojený s týmito aktivitami. Lebo výskum je zaujímavý, keď sa spoja sily a hľadajú sa odpovede na otázky. A to sa bez študentov nedá. Skúmame v súčasnosti najväčšie úložisko informácií, ktorým je Internet, a najmä jeho službu World Wide Web. Hľadáme spôsoby, ako dobre stavať mestá informácií v tomto priestore, ako sa v ňom pohybovať, ako pomôcť súčasnému webu, aby sa viac priblížil k nám ľuďom a bol viac adaptívny a sociálny.

Čo by ste ešte chceli dosiahnuť?
Nerozmýšľam nad tým takto. Nič z toho, čo som dosiahla, som vlastne neplánovala. Prišlo to nejako samo. Chcela by som, aby sa nám zmenili podmienky, aby sme sa mohli viac venovať tomu, prečo vlastne na univerzite sme – získavaniu nových poznatkov a ich odovzdávanie tým, ktorí majú o vzdelanie záujem. Niekedy je to veľmi ťažké. Napríklad keď musíme suplovať administratívu a manažment ako akademickí funkcionári. Alebo keď vidím, ako sa to nejako poprekrúcalo, keď mnohí študenti neštudujú, ale len vykonávajú akcie smerujúce viac-menej k získaniu diplomu s minimálnym úsilím. Preskakujú tak veľmi dôležité obdobie života, nielen z pohľadu získavania vedomostí a zručností, ale často aj z pohľadu socializácie. Vtedy ma postavia na nohy práve tí študenti, ktorí majú iskierku v oku a pochopili, že teraz je ich čas, čas pracovať na sebe a nie pre druhých.

Pripravila KATARÍNA TRGOVÁ

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 3,70
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.