Dekódovanie dlhých volaní orangutanov

|

Vedci vo výskume dlhých volaní orangutanov z Bornea zistili, ako tieto samotárske opice komunikujú v hustej džungli. Akustická analýza zvolaní odhalila, že neslúžia len na zaujatie samičiek, ale tiež obsahujú informácie o identite a kontexte volajúceho.

Medzinárodný vedecký tím vedený prof. Carel van Schaikom z Zürišskej univerzity sledoval pohlavne aktívne samce orangutana v prírodnej rezervácii Tuanan na ostrove Borneo. V oblasti plnej močiarov žije v priemere jeden orangutan na 4,25 štvorcového kilometra plochy.

„Orangutany majú bohatý repertoár zvukov avšak len pohlavne dospelé samce vydávajú dlhé volania sériou vrešťavých pulzov a vrčaní, ktoré sú počuť do viac ako kilometrovej vzdialenosti,“ povedala spoluautorka výskumu Brigitte Spillmannová. „Rozpoznanie jedinca je pri takejto komunikácii na veľkú vzdialenosť dôležité, skúmali sme preto, či volania obsahujú aj identifikáciu jedinca a jeho kontext.“

Správanie troch orangutanov vedci dokumentovali vždy, keď vydali dlhý zvuk a spôsob ich správania potom rozdelili do dvoch kategórií. Jedince často vydali zvuk náhodne a pozorovatelia nerozlíšili špecifiká situácie. Inokedy ale vydávali zvuky ako reakciu na zvolanie iného samca, padajúci strom, alebo ak sa im podarilo vyvaliť strom.

Váľanie stromov spôsobom ukážky dominancie jedincov, niečo podobné, ako keď sa gorila bije do pŕs. Ak preto samec začuje padanie stromu, môže to znamenať, že sa v blízkosti nachádza rival a dlhé volanie môže byť odpoveďou. V tomto prípade sú volania rýchlejšie, majú kratšie pulzy a obsahujú ich viac ako spontánne volania.

Vedci tiež analyzovali, ako na volania reagujú samice orangutanov. Zistili, že dokážu rozpoznať nielen kto volá, ale aj kontext, v ktorom volanie vzniklo. Tím odborníkov tiež monitoroval komunikáciu volajúceho samca a samice, ktorá volanie počula. Samice s malými mláďatami sa presúvali pri spontánnych zvukoch v smere od volania, kým malá skupina pohlavne aktívnych samíc sa presne naopak približovala. Na zámerné volanie však väčšina samíc nereagovala.

„Podľa nás nie sú samice s potomstvom a iné samce cieľom spontánnych volaní. Význam volaní sa však zvyšuje, ak sa v okolí nachádza iný samec, ktorý môže na volania reagovať,“ povedala Spillmanová „Volania majú vtedy za úlohu zastrašiť rivala alebo dravca, čo by vysvetľovalo ich ignorovanie zo strany samíc. Tie dokážu rozpoznať rozdiel medzi volaniami a reagovať podľa toho.“

originál článku