Senzory zistia dopad infarktu

|

Malé implantované senzory dokážu zistiť u myší vážnosť infarktu aj niekoľko dní po ňom. Podobné senzory by raz mohli monitorovať ľudí s rizikom porúch srdcovej činnosti.

Asi 30 % ľudí, ktorí prežijú infarkt, nepociťuje charakteristickú bolesť v hrudníku. Biomarkery udalosti, proteíny vylučované bunkami srdca pri ich zániku, však zostávajú v ich krvi.

Niektoré bimarkery zostávajú v organizme deň, iné týždeň. Vzorka krvi odobratá niekoľko dní po infarkte tak obsahuje len čiastočnú zbierku bielkovín, čo komplikuje diagnózu.

Michael Cima z MIT spolu so svojim kolegami dokázali zachytiť všetky biomarkery uvoľnené počas 72 hodín pomocou troch magnetických senzorov implantovaných pod pokožkou myší. Každý senzor sledoval iný biomarker.

Každý 8-milimetrový senzor je pórovitý plastický vačok naplnení nanočasticami oxidu železa. Nanočastice sú pokryté protilátkami proteínov z umierajúcich buniek srdca. Po infarkte preniknú proteíny do pokožky myší a teda aj do senzorov. Protilátky zachytia ich cieľovú bielkovinu a vytvoria časticu, ktorú možno zachytiť pomocou magnetickej rezonancie. Na základe tohto pozorovania je možné určiť množstvo zachytených bielkovín, ktoré súvisí s mierou poškodenia srdcového tkaniva.

Táto informácia by mohla pomôcť doktorom kvantifikovať mieru poškodenia srdcového svalu po druhom infarkte. V súčasnosti na to používajú špeciálne farbivo. Poškodené tkanivo po prvom infarkte ale bráni transportu farbiva, čo má podľa Cimu za následok neúplné zábery.

Cima chce s kolegami po prvých testoch zvýšiť stabilitu senzorov, aby boli vhodné pre klinické monitorovanie. Verí v ich implantáciu ľuďom s rizikom infarktu, ktorý by sa sami mohli sledovať pomocou prenosného skenera. Zariadenia sú podľa neho ale ešte stále roky vzdialené. Bude veľmi náročné vyrobiť zariadenia, ktoré vydržia v tele bez prestania fungovať niekoľko rokov.

originál článku