ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Kostarické kamenné gule - výtvory prírody či človeka?

28.11.2011 12:05:27 | * q
enviromagazín | Počet zobrazení: 6014x

„Kostarické kamenné gule musia byť pripísané k nerozlúš teným megalitickým záhadám nášho sveta.” (Dr. Doris Z. Stoneo vá, prezidentka riaditeľskej rady Museo Nacionale de Costa Rica a aut orka diela Pre-Columbian Man in Costa Rica, 1977).

Takéto a mnohé podobné vyjadrenia, dlhé roky prevládali pri zmienkach o jednej z nevysvetliteľných historicko-enviromentálnych záhad nazvanej tzv. "kostarické kamenné gule". Avšak v poslednom období sa čoraz častejšie diskutuje o spojitosti záhady predsa len priamo s človekom.

 

V Kostarike popri zvyškoch predkolumbovských ceremoniálnych a iných sídiel a nekr opol (napríklad kamenného ceremoniálneho centra Guayabo de Turrialba , nekropol La Fabrica, Las Huacal v Guanacaste, Hacienda Molino a El Cris to v doline Car tago, Las Mercedes na atlantickej nížine, La Cabanas kruhovými mohylami – moundami, Papagayo, Pavas, El Bosq ue, Anita Grande) objavili množs tvo archeologických nálezov s metalurgiou zlata a jeho zliatiny s meďou (tumbagou), ako aj so sochárskymi a kamenárskymi výtvormi začlenenými do piatich vývojových období od roku 12 000 prnl. až 1550 n. l. Svedčia o tom nielen zbierky Národného múzea v San José, obsahujúce aj „olmécke” kamenné hlavy a k amenné sochy tzv. bojovníkov (guerreros). Dôkazom kamenársky ch schopností praobyv ateľov Kostariky sú najmä záhadné kamenné gule na miestach rozšírenia predkolumbovských civilizácií na celom jej území, prevažne lesnej a poľnohospodár skej krajiny, ktor é sa dlho považovali za výsledok geomor fologických procesov (exfoliácie, deskvamácie alebo odlučnosti hornín). Nachádzajú sa čas to spolu s kovovými a keramickými nálezmi (napríklad s keramikou kultúry Curré z rokov 1000 - 300 prnl., Aguas Buenas z rok ov 300 pr nl. až 800 n. l. a s artefakt ami kultúry „bielych ľudí” Chiriquí), najmä vo Veľkom archeologickom regióne Chiriquí, známom tesanými zdobenými k amennými monolitmi (metates) , používanými asi na drvenie kuk urice, urnami a sochami postáv s kónick ou lebkou (na polos trove Osa aj s nezvyčajnými čier nymi soškami „Carbonera” staršieho neznámeho pôvodu). Vytvorili ich z rôznych nevulkanických hornín, najmä gabra, granodioritu a vápenca, ojedinele z pieskovca. Tieto horniny pochádzajú najmä z pohorí Cos teňa a Talamanca, kde sa nenašli žiadne náleziská takejto odlučnosti hornín. Nejde teda ani o lávové sféroidy – kamenné lopty/piedru bola aké boli nájdené napríklad v mexickom Jaliscu v Sierra de Ameca, ani o obdobu pies kovcových gulí z moravsko-slovenskej 138 km dlhej línie Rousínov/lom Olšany – Hulín – V idče – Megoňky – Klokoč ov (Klokočovské skálie pri osade Hrubý Buk) dosahujúcich priemer až 3 m (r ozpoltená Mary), ani o no vozélandské Moeraki Boulder s o priemere 30 až 220 cm na východnom pobreží Južného ostrova 40 km južne od mesta Oamaru, ani o austr álske vajcia Dúhového hada, resp. Čertove guľky/Devil´s Marbles 400 km severne od Alice Springs. Nemožno ich porovnať ani s neolitickými zdobenými guľami (o priemere len 7 cm) z rokov 3200 - 2500 pr nl. zo Škótska a Orknejí.

Odhaduje sa, že počet kostarických gulí presiahol 500, prič om nie všetky majú ideálny tvar a boli leštené prúžkami kože a pieskom. John W. Hoopes z Kansaskej univerzit y tvrdí, že hrubý tvar dosiahli ohrie vaním a prudkým ochladzovaním bazálneho kamenného bloku
(striedaním vplyvu ohňa a vody na k ameň) tak, aby sa začali odlupovať – šúpať jeho vrchné vrstvy. Potom prišli na rad zr uční kamenári. Kde dochádzalo k výrobe gulí, prečo a ako ich premies tňovali do určených vzdialených vzdialených mies t a polôh (destinácií), zatiaľ nevedno.

Možno išlo o podobnú motiváciu akú mali Olmékovia pri výrobe a presúvaní kamenných hláv alebo Egypťania pri výr obe obeliskov pri Asuáne a ich pr evoze po Níle do Wesétu a ďalej na sever. Dokonca aj v novodobej histórii majú niečo spoločné. Kým obelisky putovali z Egypta do Turecka, Talianska, Francúzska a Anglicka, kostarické gule do Múzea National Geographic Society vo Washingtone (2) a do Peabodyho múzea archeológie a etnografie Harvardskej univerzity v Cambridge v štáte Massachusetts, kde pôsobil Dr. Samuel K. Lothrop, prvý výskumník kostarických gulí. Vo svojej práci „Archaeology of the Diquís Delta, Costa Rica” (1963) ich odhadol na 186 z rokov 500 až 1500 n. l. Ďalší bádat eľ George Erikson v roku 1998 však pripustil ich pôvod až do obdobia okolo roku 10 000 prnl. Výskum sťažuje skutočnosť, že viacero gulí poškodilo vypaľovanie porastov, rozbitie za účelom nazretia doich jadra alebo pri ich uvoľnení na svahu, prípadne pri premiestňovaní, dnes ako suvenír ov alebo výzdob záhrad a námestí. Zmeny environmentu, najmä obrábanie pôdy v ich okolí, znemožnilo pres kúmať ich okolie, do ktorého mohli pôv odní obyvatelia prinášať predmety na uctenie si gulí ako výtvorov svojich predkov alebo nadprirodzených b ytostí. Pritom nie všetky kamenné bloky
boli dopracované a vyhladené do ideálnj podoby gule a na príslušných ceremoniálnych miestach uložené do línií alebo ako koncové body trojuholníkov. Ich pôvod a funkciu možno raz prezradia petroglyfy vytvorené naviacerých z nich. K amenné gule o priemere cca 50 - 60
cm až 25 7 cm (najväčšia z archeologickej lokalit y El Silencio v Palma Norte v delte Diquís o hmotnosti cca 15 t; musela byť opracovaná z monolitu pohoria Griseria o hmotnos ti cca 24 t) sa našli na celom území Kos tariky, od severného Papaga ya na Culebra Bay v archeologickom
regióne Nicoya (2 z roku 1959) až po Panamu (v Paname l z r oku 1963 na lokalite Santa Marta).

Podľa výsledkov výskumu Ifígenia Quintanilla z Kostarického národného múzea z rokov 1990 - 1995, ktorý nadviazal na objav robotníkov United Fruit Company z roku 1940 v delte rieky Diquís a na následné práce Lothropa a S toneovej, sa zaevidovalo dot eraz 176 kamenných
gulí z 35 lokalít, z toho najviac z dolných povodí riek Sierpe a Térraba (osídlených už v rokoch
1500 - 500 prnl., vrátane ich spoločnej delt y Diquís) na pacifickej strane, najmä na území fariem 1 až 10 archeologickej lokalit y Palmar Sur – Sier pe. Najviac ich našli na Farme 4(28) a Farme 5 (26), avšak možnosti objavov sú zatiaľ neobmedzené, o čom svedčí aj nález 9 gulí v roku 1992 na okrajovej lokalite Estero Rey, nálezy na stredokostarických lokalitách Orosí (8), T´alari (4 z roku 1988), Platanillo (3), La Fabrica (1) alebo na lokalitách Drake na polos trove
Osa (4), Ojo de A gua (6), Bolas (5), La Olla (5), Obando (4), San Felipe (3), Cansot (2), Camar onal (2), Batambal (2), Térraba (2), San Vit o, Curré, Grijalba, Costa Purruja... Archeologické výskumy na Isla del Caňo/Ostrove mŕtvych (v Tichom oceáne 30 km od ústia Diquís), vrátene nálezov dvoch kamenných gulí v blízkos ti „tumbas”, svedčia o tom, že práve na ňom bolo v predk olumbovskom období čulé ceremoniálne a obchodné centrum, ktoré zrejme obchodov alo aj s obja vovanými sídlami zaniknutých civilizácií v Paname, Kolumbii a ďalej v Južnej Amerike. Pr evoz gulí (ako symbolu niečoho úctyhodného, ideálneho a neohraničeného; výtvoru novej kultúry) na tento ostrov signalizuje existenciu civilizácie schopnej nielen intenzí vnejšie využívať prírodné zdroje a radikálnejšie meniť životné prostredie,
ale aj šíriť svoju kultúru za každú cenu v mene vyznávaného boha/bohov a preukázania vlastnej sily (známy je výrok rímskeho mysliteľa – Deus et ballum = Boh je guľatý). Pripustime však aj opačnú možnosť s hlbokým predklonom osvojiť si dovezenú kultúru (možno nanútenú a nie najkultúrne jšiu) so schopnosťou jej prevzatia a šírenia po „najbližší ostrov”; často na úkor
kultúrnej diverzity a identity. Analógie môžeme nájsť i dnes všade na svete.

„Zmeraný bol čas, v ktorom sa mohli pozrieť k sieti hviezd, kde bohovia, bdejúc nad nimi, hľadeli na nich nadol; bohovia, ktorí sú zajatcami hviezd.” (výňatok z posvätnej a prorockej knihy Mayov - Chilam Balam z Chuma yelu )

Enviromagazín: RNDr. Jozef Klinda

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 3,08
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.