Dobrý pocit bežcov dokázaný

|

Na celom svete si amatéri, experti aj médiá myslia, že dlhotrvajúci beh zlepšuje náladu človeka. A mnohí si myslia, že príčinou sú vlastné opiáty ľudského tela - endorfíny. V skutočnosti to však doteraz nebolo dokázané.

Výskumníkom z Technickej univerzity v Mníchove a Univerzity v Bonne sa podarilo dokázať prítomnosť „šťastia bežcov spôsobeného endorfínmi“. Pomocou snímok mozgu prvýkrát ukázali zvýšené uvoľňovanie endorfínov v niektorých častiach mozgu atlétov počas dvojhodinového behu. Výsledky pomôžu pacientom trpiacich chronickou belosťou, pretože vlastné opiáty tela vznikajú v oblastiach mozgu, ktoré sú zapojené aj do potláčania bolesti.

Vytrvalostné športy sú už dlho považované za prostriedok na odbúravanie stresu, potláčanie úzkosti, zlepšenia nálady a zníženia vnímania bolesti. Pocit šťastia, ktoré sprevádza beh viedol k vzniku pojmu „bežecké šťastie“. Doteraz ale nebola známa príčina tohto pozitívneho efektu. Najpopulárnejšou bola a stále je „Endorfínová hypotéza“, ktorá tvrdila, že pri dlhotrvajúcom pohybe narastá množstvo opiátov produkovaných mozgom.

Doteraz však nebolo z technických príčin možné vykonať vedecký dôkaz tejto hypotézy. Zostávala teda témou kontroverzných diskusií vo vedeckých kruhoch. Výsledkom bolo, že mýtus o „šťastí bežcov spôsobovanom endorfínmi“ bol stále živý.

Nemeckí vedci sa pozreli na teóriu podrobnejšie. Pomocou techniky nazývanej pozitrónová emisná termografia (PET) urobili snímky mozgu desiatich bežcov pred a po dvojhodinovom behu. Použili rádioaktívnu zložku [18F]diprenorfín ([18F]FDPN), ktorá sa viaže na opiátové receptory v mozgu a teda súperí s endorfínmi.

„Čím viac endorfínov vzniká v mozgu atléta, tým viac opiátových receptorov je blokovaných,“ hovorí profesor Henning Boecker z Mníchova, ktorý koordinoval výskum. „Inými slovami klesá počet opiátových receptorov, na ktoré je naviazaná [18F]FDPN, pretože medzi pridaným ligandom a endorfínmi je priame súperenie.“

Porovnaním snímok pred a po behu mohli vedci ukázať značný pokles naviazania [18F]FDPN. Je to silný argument za nárast produkcie prirodzených opiátov ľudského tela počas dlhých behov. „Prvýkrát sme mohli overiť pocit šťastia bežca riadený endorfínmi a identifikovať ovplyvnené časti mozgu,“ povedal Boecker. „Je zaujímavé vidieť, že ovplyvnené oblasti mozgu sa nachádzajú väčšinou v prednej a limbickej časti mozgu, ktoré ovplyvňujú spracovanie emócií. Zaznamenali sme výrazný nárast hladiny eufórie a šťastia v porovnaní s hladinami nameranými pred behom.“

Profesor Thomas Tölle, ktorý sa dlho na Technickej univerzite v Mníchove zaoberal štúdiom vnímania bolesti, dodáva: „Naše zistenia ukazujú, že čím intenzívnejší je pocit šťastia, tým menej je naviazaní [18F]FDPN. To znamená, že hladina eufórie a šťastia veľmi silne koreluje s hladinou endorfínov.“ Má to význam pre ľudí trpiacich chronickou bolesťou. „Skutočnosť, že endorfíny sa v mozgu produkujú v častiach, ktoré sú centrom potláčania bolesti, nebola celkom nečakaná, ale tiež chýbal dôkaz. Dúfame, že výsledky inšpirujú pacientov trpiacich bolesťami a motivujú ich k športovaniu v rámci ich možností,“ dodal.

JA známe, že endorfíny uľahčujú potláčanie bolesti tým, že ovplyvňujú spôsob akým sa telo s bolesťou vyrovnáva a spracúva ju v nervovom systéme a mozgu. Zvýšená produkcia endorfínov počas dlhých behov by mohla slúžiť na ničenie bolesti ako možná účinná terapia.

„Sme zvedaví, na výsledky funkčnej magnetickej rezonancie, na základe ktorých budeme môcť študovať spôsob ovplyvnenia priameho spracovania bolesti prostredníctvom behu.“ Povedal Boecker.

V oblasti je potrebný ďalší výskum presných vplyvov na depresiu a stavy úzkosti ale aj na možné aspekty vzniku závislosti.

„Je strašidelná predstava,“ tvrdí Tölle, „že beháme pretože naše gény nás k tomu prinútia.“ Prvý krok k odhaleniu skutočnosti sa vedcom podaril. Teraz nasledujú ďalšie.

originál článku