Mravce chránia mravenisko samovraždou

|

Vedci študujúci sociálne správanie hmyzu našli u mravcov z Brazílie príklad obetovania svojho života v prospech kolónie.

Brazílsky mravec Forelius pusillus každý večer zapečatí vchod do mraveniska. Zatvára sa z vnútra. Jeden alebo viac mravcov ostávajú vonku a vhod uzatvárajú z tejto strany, prinášajú piesok a prach na miesto diery v pôde.

Mravce, ktoré ostanú vonku, sa nedokážu vrátiť do mraveniska a zomrú skôr, ako sa z druhej strany mravenisko ráno otvorí. Hmyz žijúci v kolóniách je známy tým, že neváha položiť život za obranu svojho spoločenstva.

Ide o prvý pozorovaný príklad dobrovoľnej smrti jedinca, ktorý nie je nijako priamo ohrozovaný. Poľskí a britskí vedci, ktorí mravca objavili, skúmajú, aký môže byť dôvod na vývin takéhoto druhu správania.

Mravce, ktoré zostali vonku strávili 15 minút nosením piesku do diery, kým ju úplne neuzavreli. To znamená, že sa zapájali do uzatvárania a nesnažili sa nájsť cestu dnu.

Dokázať, že mravce vonku zahynuli, bolo náročné. Nedali sa nájsť, pretože sú prakticky neviditeľné - majú len 2 mm a pieskovú farbu. Dve veci však dokazovali ich smrť. Ráno nečakali pred mraveniskom na vstup žiadne mravce a vedci nad vchod do mraveniska položili plastovú fľašu, v ktorej všetky mravce ráno našli.

Mravce pravdepodobne zahynú v dôsledku veľkého tepla na povrchu, ktoré dlho nevydržia.

Podľa vedcov je pár robotníkov, ktorí položia život každý deň, zanedbateľná obeť pre celú kolóniu.

Otázkou ostáva, pred čím sa mravce chránia, keď zatvárajú svoje príbytky? Podľa vedcov to môžu byť mravce rovnakého druhu, parazity alebo dravce. Alebo to môže byť voda, ktorá by pri prívalovom daždi mohla zaplaviť mravenisko.

Štúdium správania brazílskych mravcov pomôže vedcom pochopiť dôležitosť altruistického správania v evolúcii organizmov.

originál článku