Poznamka k clanku prof. Buzeka, Kvantova fyzika je elegantna, Quark marec 
2008.
prof. V. Bužek pise:
Citujem
"Na kvantovej urovni je 
vsak situacia ina. V takomto svete moze byt objekt sucasne vpravo aj vlavo. 
Hovorime, ze objekt sa nachadza v superpozicii stavov"

Uz som sa 
stretol s roznymi pristupmi a pohladmi ku kvantovej fyzike,
ale taketo 
vyjadrenia sa mi celkom nezdaju dost dobre. Argumenty su nasledovne.
Po 
prve, objekt ako je napr. elektron, nemoze byt sucasne vpravo alebo vlavo. Ked 
urobime meranie elektronu (ak mame iba jeden elektron k dispozicii), najdeme ho 
tu alebo tam;
existuje amplituda pravdepodobnosti (strucne amplituda), ze 
ho nameriame v danom mieste, existuje aj amplituda toho, ze ho nameriame na inom 
mieste.
Amplituda je obecne komplexne cislo (komplexne pole). />Pravdepodobnost je dana stvorcom absolutnej hodnoty amplitudy
pri 
vhodnej normovacej konstante. Elektron nemoze interferovat sam so sebou, 
interferuju amplitudy, ktorymi opisujeme kvantove spravanie elektronu.
Ak 
by Objekt sa nachadzal vpravo aj vlavo sucasne,
potom musi existovat 
meranie, ktore nam ukaze, oznami, ze objekt najdeme tu aj tam sucasne (ale to 
tak nebude).
Je zaujimave, ze toto tvrdia mnohi popularizatori vedy, ze 
elektron
sucasne sa pohybuje cez obidve strbiny, v znamom dvojstrbinovom 
experimente.
Skutocne, ak urobime meranie, tak meranie nam ukaze, ze 
objekt
isiel bud cez prvu alebo druhu strbinu (pokial tok elektronov nie 
je taky velky, ze sucasne idu na otvory v dvojstrbine dva elektrony a teda 
detektory zaregistruju dva elektrony.)

Tieto problemy su jasne 
nacrtnute a riesene napr. v knihe
R. P. Feynman, The Theory of 
Fundamental Processes, W. A.
Benjamin, INC., New York, 1961. />alebo v knihe
R.P.Feynman: QED-nezvycajna teoria svetla a latky, Enigma 
2000.