Andrej N. Kolmogorov

Dvanásťročný sa naučil základy vyššej matematiky. Devätnásťročný napísal prvú vedeckú prácu o všeobecnej teórii operácií s množinami. Po skončení štúdia na univerzite v Moskve, zostal na nej ašpirantom. Za vysokoškolského profesora ho vymenovali roku 1931, akademikom sa stal roku 1939.

Od roku 1925 sa intenzívne zaoberal teóriou pravdepodobnosti. Spolu s A. J. Chinčinom položil základy axiomatizácie teórie pravdepodobnosti. V rokoch 1934 – 1941 vytvoril viac ako 50 vedeckých pojednaní, ktoré riešili úlohy z oblasti matematickej štatistiky, geometrie, topológie, funkcionálnej analýzy, teórie funkcií, matematickej logiky. Ako prvý zostrojil príklad všade divergentného Fourièrovho radu. Andrej Nikolajevič Kolmogorov sa svojimi prácami stal svetoznámy.
Počas druhej svetovej vojny Kolmogorov prispel k riešeniu obranných úloh národného hospodárstva, vyriešil otázky štatistickej kontroly kvality hromadnej priemyslovej produkcie. Rozvinul tiež teóriu náhodných procesov, ktorá sa uplatnila v teórii procesov jadrového odpadu. Neskôr prispel k rozvoju teórie informácii, teórie dynamických systémov, teórie automatickej regulácie a matematickej lingvistiky. Napísal viac než 230 vedeckých prác, s V. I. Arnoldom vyriešil zložitý trinásty Hilbertov problém. Bol členom viac než 20 zahraničných akadémií vied. Získal vysoké ocenenia za vedeckú, pedagogickú i organizačnú činnosť, vrátane Bolzanovej medaily za zásluhy v matematických vedách (1963).
Kolmogorov vynikal hlbokými komplexnými vedomosťami a výbornými analytickými a kombinačnými schopnosťami. Po celý život sledoval aj otázky pedagogické a metodologické. Podstatne prispel k založeniu a organizácii internátnej školy pre žiakov s nadaním pre matematiku a fyziku pri Moskovskej štátnej univerzite. Spolu s akademikom I.K. Kikoinom založili (1970) populárno-vedecký matematicko-fyzikálny časopis Kvant.
Andrej Nikolajevič Kolmogorov zanechal hlbokú stopu v mnohých matematických disciplínách. Skromnou dušou a tvorivým rozumom prispel k rozvoju celej ľudskej kultúry. Svojim žiakom, spolupracovníkom a všetkým priateľom túžby po hlbokom poznaní odkázal: Musíme si uvedomiť, ako budovať trvalú, veľkú, rozvíjajúcu sa ľudskú kultúru. Ako vystihnúť celú šírku tohto pojmu a stať sa účastníkom budovania najkrajšej budovy pre ľudstvo a človeka... Budúcnosť si predstavujem ako kráľovstvo rozumu.
DUŠAN JEDINÁK