Johannes Kepler

Bol jedným z prvých, kto svojimi objavmi pripravil krok ľudstva do kozmu. V období, keď sa mystika stredoveku prelínala s triezvou exaktnosťou prírodovedy, odhalil zákony pohybu planét.

Pripravil predohru pre Newtonove dynamické zákony gravitácie. V čase horoskopov uznal, že reálna skutočnosť je zdroj poznania a kritérium pravdy. Hviezdy môžu síce dušu človeka naplniť, ale nemôžu samé úspech zaručiť. Skôr vyburcujú človeka a do určitej miery ho stavajú do strehu, aby zachytil okolo letiacu príležitosť.

Johannes Kepler (27. 12. 1571 – 15. 11. 1630) bol majstrom slobodných umení. Študoval teológiu, matematiku a astronómiu na univerzite v Tübingene. Bol učiteľom matematiky na evanjelickej škole v Štajerskom Hradci. Vtedajšie zložité spoločenské i osobné pomery ho prinútili odísť do Prahy (1600). Stal sa cisárskym matematikom a dvorným astronómom Rudolfa II., protomathematicus regni Bohemiae. Pražský pobyt (1600 – 1612) bol najplodnejší a najšťastnejší v jeho živote. Posilňuje ma myšlienka, že neslúžim iba cisárovi, ale celému ľudskému rodu, že nepracujem iba pre terajšie pokolenie, lež aj pre potomstvo. Neskôr učil na gymnáziu v Linci, cestoval, chcel si zabezpečiť lepšiu budúcnosť. Nadšenie pre vedeckú prácu a jej výsledky mu pomáhali prekonať útrapy osobného života. Zomrel po zápale pľúc z prechladnutia. Meral som oblohu, teraz meriam zeme tiene. Myseľ k nebu letela, teraz tu leží moje telo.

Kedykoľvek premýšľam nad krásnym poriadkom, v ktorom jedno vyplýva z druhého, zdá sa mi, ako by som čítal príkaz napísaný nielen písmenami, ale priamo bytostnými vecami sveta, ktorý hovorí: Človeče, použi svoj rozum tak, aby si tieto veci pochopil. V knihe Mysterium Cosmographicum naznačil svoje matematické schopnosti, i keď tam uvedené predstavy o vpísaní pravidelných mnohostenov do planetárnych sfér boli nesprávne. Prirodzeným úsudkom rozumu sa snažil vybadať zákonitosti pohybu nebeských telies. Uveril Kopernikovým heliocentrickým názorom. Z dlhoročných a presných záznamov Tycha de Brahe matematicky určil, že obežná dráha planéty Mars je elipsa. Kepler v práci Astronomia nova (1609) určil dva zákony pohybu planét (Planéty sa pohybujú po elipsách málo odlišných od kružníc, v ich spoločnom ohnisku je Slnko. Plochy opísané sprievodičmi planéty za jednotku času sú konštantné.). Tretí zákon (Pomer druhých mocnín obežných dôb dvoch planét sa rovná pomeru tretích mocnín ich hlavných polosí.) pridal v diele De Harmonice Mundi (1619). Nezáleží mi na tom, či budú moje knihy čítať súčasníci alebo potomstvo. Možno budú čakať na čitateľov 100 rokov, tak ako Boh čakal 6 000 rokov, až niekto pochopí jeho dielo... Ďakujem Ti, Stvoriteľ a Pán, že si mi daroval túto radosť zo svojho stvorenia, tento úžas nad dielom Tvojich rúk... Oznamoval som slávu Tvojich skutkov ľuďom, pokiaľ môj konečný duch mohol pochopiť Tvoju nekonečnosť.

Tvorca planetárnych zákonov, lebo aj také označenie môže mať J. Kepler, dosiahol svoju skrytú predstavu – hudbu sfér. Pohyby nebeských telies sú večným koncertom: koncertom, ktorý sa lepšie vníma rozumom ako sluchom alebo hlasom... Niet zázraku väčšieho a vznešenejšieho ako sú zákony, podľa ktorých sa viacerými hlasmi spieva v harmónii... Človek môže umeleckým súzvukom mnohých hlasov vyčariť víziu večnosti sveta. Nebeská mechanika má svoje jednoduché pravidlá.
S Keplerovým menom sú spojené aj poznatky o zmenšovaní osvetlenia nepriamo úmerne so štvorcom vzdialenosti od zdroja, základy náuky o lome svetla a teória ďalekohľadu, vysvetlenie dráhy svetelného lúča v oku i predstava o priestorovom videní obidvoma očami. Keplerove meno nesie ďalekohľad, ktorý navrhol zostaviť z dvoch spojných šošoviek. Keplerove zákony patria do zlatého fondu klasickej fyziky.

Pripravil: DUŠAN JEDINÁK