Viete, ako vznikajú farby a ako ich vnímame a vidíme?

|

Farby sú všade okolo vás. Aj to, čo sa vám javí ako čierne alebo biele, tak v skutočnosti nie je. Táto téma je zahrnutá v teórii farieb, ktorá vysvetľuje, ako ľudia vnímajú farby, ako sa farby navzájom miešajú, spájajú alebo kontrastujú.
 
Vedeli ste, že farby sú rozdelené do 3 kategórií: primárne, sekundárne a terciárne farby? A počuli ste už niečo o farebnom kolese? O tom, aj niečo viac, si povieme v nasledujúcom článku.

Vedeli ste, že dúha mala kedysi len 5 farieb, a to až do roku 1704? Vtedy Isaac Newton pridal do zoznamu oranžovú a indigovú jednoducho preto, že mal záľubu v údajne mystických vlastnostiach čísla 7. 
 
Myšlienka, že v dúhe je sedem farieb, pretrváva dodnes. Na prvý pohľad to tak vyzerá, dúha však nie je čisté spektrum. V skutočnosti ju tvorí nespočetné množstvo jednotlivých spektrálnych farieb, ktoré sa prekrývajú a miešajú.
 
Ak by sme mali ísť hlbšie do histórie, spomenieme červenú. Červený oker, ktorý bol prvýkrát použitý v prehistorických jaskynných maľbách, je jedným z najstarších pigmentov, ktoré sa stále používajú. Najprv to bolo z pôdy bohatej na železo. V 16. a 17 storočí pochádzal červený pigment od košenilového hmyzu, ktorý sa dal nájsť iba na opunciových kaktusoch v Mexiku.
 
Ako to bolo s modrou? Už od stredoveku maliari zobrazovali Pannu Máriu v žiarivo modrom rúchu, pričom farbu si nevyberali pre jej náboženskú symboliku, ale skôr pre jej vysokú cenu. Tento odtieň, nazývaný ultramarínová modrá, pochádzal z drahokamu lapis lazuli, ktorý sa po stáročia nachádzal iba v jedinom pohorí v Afganistane.
 
Zelené pigmenty boli jedny z najjedovatejších v histórii. V roku 1775 švédsky chemik Carl Wilhelm Scheele vynašiel odtieň Scheele's Green, jasne zelený pigment obohatený o toxickú chemickú látku arzén. Koncom 19. storočia nahradila Scheeleho zelenú farbu Parížska zelená – podobná zmes medi a arzénu, ktorá bola neskôr zakázaná.
 
Čierna – najtmavší pigment sa vyrábal spaľovaním zvieracích kostí v komore bez vzduchu. Biela zas bola dlho zakázaná, pretože podľa techniky zo 17. storočia sa vyrábala vrstvením kravského hnoja, olova a octu. Neskôr sa používala titánová a zinková biela.

Farby sú nehmotné a nestále. Základom je to, ako ich vnímate. Vaše oči niečo vidia, napríklad oblohu, a odošlú údaje do vášho mozgu. Mozog ich potom spracuje a vyšle signál, ktorý vám hovorí, že ide o konkrétnu farbu, v tomto prípade modrú. 
 
Ako to funguje? Objekty a predmety okolo nás odrážajú svetlo v rôznych kombináciách vlnových dĺžok. Mozog zachytí tieto kombinácie a prevedie ich do javu, ktorý sa nazýva farba. Červená, zelená, modrá, čierna a biela. Týchto päť farieb nakoniec vytvára každú jednu farbu, ktorú vidíte. 
 
Ľudia vidia farby vo svetelných vlnách. Miešanie farieb (aditívny model miešania farieb) umožňuje vytvárať farby zmiešaním zdrojov červeného, ​​zeleného a modrého svetla rôznej intenzity. Čím viac svetla pridáte, tým jasnejšia bude zmes farieb. Ak zmiešate všetky tri farby svetla, získate čisté biele svetlo.
 
Trochu inak fungujú fluorescenčné farby. Tieto špeciálne pigmenty majú schopnosť absorbovať ultrafialovú energiu (UV svetlo) a prakticky okamžite túto energiu opätovne emitovať vo viditeľnom spektre. Ľudské oko ich vníma ako žiariacie a aj za denného svetla, bez využitia UV svetla, vyzerá farba veľmi jasne.
 
Tip: Viete, prečo sú v dopravnej premávke povinné reflexné prvky a na akú vzdialenosť sú viditeľné bežné farby?

Prvé farebné koliesko navrhol práve Isaac Newton v roku 1666. Umelci a dizajnéri ho používajú dodnes na vytvorenie farebných kombinácií a paliet. 
 
Farebné koliesko sa skladá z troch základných farieb (červená, žltá, modrá), troch sekundárnych farieb (farby vytvorené zmiešaním základných farieb: zelená, oranžová, fialová) a šiestich terciárnych farieb (farby vytvorené z primárnych a sekundárnych farieb, ako je modrozelená alebo červenofialová).
 
Keď nakreslite čiaru stredom kolesa, oddelíte teplé farby (červená, oranžová, žltá) od studených farieb (modrá, zelená, fialová). Teplé farby sa vo všeobecnosti spájajú s energiou a akciou, zatiaľ čo studené farby symbolizujú pokoj a vyrovnanosť.
 
Farby sa ďalej rozdeľujú na doplnkové, analógové a triadické:
 
– doplnkové: sú protiklady, ktoré stoja oproti sebe na farebnom kruhu, napríklad červená a zelená.
– analógové: sedia vedľa seba na farebnom kruhu, napríklad červená, oranžová a žltá. 
– triadické: sú rovnomerne rozmiestnené okolo farebného kolieska a bývajú veľmi jasné a dynamické.

Autor/ka fotografie: Raine Nectar: 
https://www.pexels.com/cs-cz/foto/mesto-kraji 
na-priroda-obloha-424163/

 

Opäť sa vraciame k Isaacovi Newtonovi. Ten pred rokmi prešiel úzkym lúčom slnečného svetla cez hranol umiestnený v tmavej miestnosti. Svetlo sa rozdelilo na všetky zložky spektra (červené, oranžové, žlté, zelené, modré, indigové a fialové) a bolo ho vidieť na bielej obrazovke za ním.
 
Newtonove experimenty boli prvé, ktoré ukázali, že rôzne farby sa v hranole ohýbajú cez rôzne uhly. Po preukázaní, že všetky farby, ktoré vidíme, sú súčasťou bieleho svetla, Newton pridal druhý hranol. Tu sa ukázalo, že všetky viditeľné farby boli opäť zlúčené, aby vzniklo biele svetlo.
 
Povaha svetla bola dlhé roky tajomná a ťažko pochopiteľná. Dnes vieme, že svetlo sa správa ako vlna aj ako prúd častíc. Tento jav sa nazýva vlnovo-časticová dualita.
 
Viditeľné svetlo nie je nič iné ako elektromagnetické vlny v rozsahu 380-780 nm. Svetlo dopadajúce na predmet je čiastočne absorbované a čiastočne odrazené. Takto odrazená elektromagnetická vlna je nasmerovaná na receptory v oku, teda čapíky a tyčinkové bunky v sietnici, kde vzniká zmenšený a prevrátený obraz.
 
Tip: Viete, ako môže svetlo vplývať na naše zdravie a psychiku?
 
Stojí za zmienku, že farba nie je znakom svetla, ale iba dojmom, ktorý vytvára elektromagnetická vlna určitej dĺžky v mozgu.

Kým “obyčajní smrteľníci” vnímajú farby len ako súčasť života, ako niečo zábavné a tajomné, existujú oblasti, kde sa odborníci venujú podstate farieb. Pracujú s ich hĺbkou, potenciálom a vplyvom na ľudskú psychiku. 
 
Umelci a dizajnéri po stáročia využívajú svoje znalosti o miešaní farieb na vytváranie vizuálne úžasných diel. Jedným z príkladov je použitie doplnkových farieb, ako sú zelená a červená, na obraze Vincenta van Gogha „Hviezdna noc.“ Umiestnením týchto dvoch farieb vedľa seba maliar dokázal v obraze vytvoriť pocit živosti a pohybu.
 
Ďalším príkladom je využitie teórie farieb v grafickom dizajne. Dizajnéri často používajú obmedzenú paletu farieb na vytvorenie súdržného a vizuálne príťažlivého dizajnu. Môžu tiež pridať doplnkové farby alebo analogické farby na vytvorenie kontrastu alebo harmónie vo svojich návrhoch. 
 
Pochopenie miešania farieb môže byť navyše užitočné pri výbere farieb do interiéru alebo pri výbere oblečenia. Napríklad, ak chcete vo svojej spálni vytvoriť upokojujúcu atmosféru, môžete si vybrať odtiene modrej a zelenej. Podobne to funguje, keď si vyberáte oblečenie do práce či na slávnostnú príležitosť. 

Eva Dedinská, Špecialista na optimalizáciu webov – Naučte sa, ako nastaviť základné SEO on page faktory na svojom webe